,,Lariss, poď," vábila som svoju kamarátku do svojej izby. Uškrnula sa na mňa.
,,No čo? Čo mi chceš ukázať?" zaksichtila sa na mňa, lebo som okolo toho robila veľké tajnosti úplne zbytočne.
,,Poď, poď," ukázala som jej prstom a zavrela dvere do mojej izby. Chvíľu som sa hrabala v šuplíku a potom som jej podala malú škatuľku. ,,Nedávam ti to, požičiavam," upozornila som ju. ,,Aby som mohla pomôcť ďalším takým, ako bol Harper, tak zúfalo túžiacim po dieťati." Larissa škatuľku otvorila a usmial sa na mňa. Našla v nej krv vlčej kráľovnej.
,,Díky," žmurkla na mňa a strčila si škatuľku do vačku. ,,To sa rozhodne zíde," nahodila na mňa zubatý úsmev.
Ted s Joshom zhodnotili, že by sme si ja a Chris, mali dať na chvíľu voľno, že sme stále pri malom a tak nám jeden večer podstrčili štyri lístky na film.
,,Načo štyri?" spýtal sa Chris, keď malého provokoval tým, že ho ťahal za chvost. Ja som sa rýpala nezaujato v jedle a príliš sa mi nepáčila predstava niekoľko hodinového odlúčenia od syna. Stačila mi už jedna skúsenosť, keď som ho nechala samého s Chrisom. Vedela som, že keď odídeme na tak dlho, malý sa bude báť.
,,No aby ste pozvali so sebou aj tu na Larissu a Sama," povedal Ted akoby to bolo jasné. ,,Dvojité rande a o zábavu je postarané," zaškeril sa.
,,To neznie zle," žmurkol na mňa Sam, ale Chris sa začal mračiť. ,,Či hej?" otočil sa Sam na neho, lebo Chrisov výraz nepochopil, ale ja som už tušila, čo sa aj Chrisovi nepáči.
,,Znie to dobre," vzdychol Chris a pozrel na malého vedľa seba, ležiaceho na sedačke vo vlčej podobe. ,,Ale nechcem ho nechávať tak dlho samého," povedal to, čo trápilo aj mňa a prešiel mu rukou po kožuchu. Vedela som, že jeho ruky sa dotkli krásneho, lesklého, hodvábneho kožúšku.
,,Prosím ťa," pretočil očami Josh. ,,Elen s Mikom nechávali mne na krku tohto urevanca už omnoho skôr," povedal a ukázal na Teda vedľa seba a tým si od neho vyslúžil poriadne štuchnutie medzi rebrá.
,,Ale posledne som ťa na pomoc zavolal a ani ty si si s ním nevedel rady," zamračil sa na neho Chris tak, že aj odvážneho jedinca by striaslo a Josh nebol len obráncom pre nič za nič. Bol priveľký strachoput na to, aby bol niečo viac. I keď by si jeden myslel, že po toľkom čase strávenom s Chrisom si už na jeho výhražné pohľady zvykol, jeho trhnutie a preglgnutie dávalo jasne znať, že ani nie.
,,Ale to len preto, lebo vtedy som nechápal, že plače preto, že by mu mama mohla tak chýbať. Teraz to už viem a ten plač rozoznám spoľahlivo," habkal Josh. ,,Pokojne nám ho tu nechajte. Ja s Tedom sa o neho postaráme."
,,Jasne Chris, Destiny," otočil sa Ted aj na mňa, ktorý sa na Joshovo habkanie pozrel trochu výsmešne, on sa Chrisa totiž už dávno nebál. ,,Pokojne sa zmiznite jeden večer zabaviť. Že maličký?" žmurkol Ted na Dariena, vstal zo svojho miesta vedľa Josha a kľakol si vedľa sedačky, na ktorej sedel Chris aj s malým. Darien na Teda zdvihol jantárové oči a chvíľu si svojho strýka prezeral, ale asi uznal, že je nudný a tak zase položil hlavu na gauč. ,,My to jeden večer bez mamini a tatina zvládneme, že?" usmial sa na malého Ted žiarivo a naklonil sa, aby ho pobozkal do srsti. ,,So strýkom Tedom a ujom Joshom si užiješ veľa srandy," brblal ďalej malému. ,,Pokojne choďte," otočil sa konečne už vážne na mňa.
,,Fajn, jeden večer, ale keby sa niečo dialo, čokoľvek," zdvihla som výhražne prst. ,,Dáš mi o tom vedieť!" bol to priamy rozkaz a aj keď som bratovi rozkazovať nemohla, tak mi Ted poslušne zasalutoval.
Musela som uznať, že večer sa vydaril. Odchádzali sme z reštiky, kam sme zašli po kine. Volala som totiž Tedovi, či je všetko v poriadku a ako sa zdalo, malý naozaj plakal, keď zistil, že nikde nie sme, ale Ted ho vo vlčej podobe presvedčil, že mi prídeme, ale neskôr. Teraz malý pokojne spal. A keďže sme vedeli, že je malý v poriadku, domov sme sa neponáhľali a Sam navrhol večeru.
Vracali sme sa prázdnymi uličkami pomedzi vysokými plotmi naspäť k autám, ktoré zostali zaparkované pred kinom. Keď Sam s Chrisom začali vrčať a stiahli si nás do náručí, prázdnou ulicou sa ozval ženský smiech.
,,Vlkodlaci si vyšli na prechádzku a doniesli nám večeru," vtedy som ju uvidela. Chris so Samom hľadeli na ženu stojacu pred nami. Mala dlhé ryšavé vlasy, na sebe krátky bieli kabát a obyčajné modré rifle. Sedela pred nejakým časom u nás na gauči. Otec ju nazval Dian.
,,Niečo mi hovorí, že ste do vili neprišli preto, aby sme uzavreli mier a začali loviť, len zver," poznamenal Chris a ešte pevnejšie si ma k sebe pritúlil. Nikto, kto Chrisa nepoznal tak dobre ako ja, by si neuvedomil, že je nervózny, ale z čoho som netušila, bola to len jedna upírka.
,,Chytrí chlapec," zasmiala sa. ,,Mňa posiela môj pán. Mám ťa zničiť. Chce, aby si bol mŕtvy a samozrejme chce život princeznej, ale to hovoriť ani nemusím, to je jasné."
,,Takých ako tvoj pán tu už bolo," zatiahol Chris posmešne. ,,A ako sa zdá, žiaden z nich neuspel. Prečo si on myslí, že nás dostane?"
,,Vlastne...," mykla som sa, keď sa ťahavý hlas ozval z plota neďaleko od nás. Bola to blondína, ktorá tiež sedela u nás v obývačke, dlhé vlasy mala zatiahnuté do copu a dlhý červený kabát ostro kontrastoval s jej bledou kožou. ,,Náš pán ťa nechce len zabiť. On chce, aby si najprv hrozne trpel."
,,A prečo si myslí, že ťa dostane?" tretí hlas, tretia upíria žena z obývačky. ,,Lebo pozná tvoje slabiny," uškrnula sa. Chris nadvihol obočie v pobavenom úškľabku.
,,Len ďalší hlúpy upír, ktorému odseknem hlavu alebo vyrvem srdce," informoval Chris upírky posmešne a vtedy som si uvedomila, prečo bol Chris nervózny, aj keď na okolie tak určite nepôsobil. To si nemohol dovoliť hlavne, keď jednal s upírmi. Okolo nás totiž nestáli len tri upírky, neviem koľko ich okolo nás bolo, ale bolo ich vážne priveľa na dvoch vlkodlakov.
,,Chris," šepla som mu do ucha potichu.
,,Pokoj," šepol mi, ale až tak sebaistý nebol. Každému inému by to možno sebaisto znelo, ale mne nie, na to som ho až priveľmi dobre poznala.
,,Je ich moc," sykla som a vtedy ma sotil na zem, dopadla som na všetky štyri, ale už postaviť som sa nemohla, on stál totiž už vo vlčej podobe nado mnou a vrčal po upíroch okolo seba. Rýchlo som hodila pohľad na Larissu so Samom, aj Larissa čupela na zemi pod Samom a nad ňou sa týčil vo vlčej podobe Sam. Oba vlkodlaci vrčali tak zúrivo, že som pod rukami cítila, ako sa chveje chodník. Toto nevyzeralo dobre. Upíry totiž neboli vydesení, smiali sa a ja som si všimla, že okolo nás vytvorili kruh. Z troch strán upíry a zo štvrtej vysoký kameninový plot, kruh s každým krokom upíry uťahovali. Sam a aj Chris sa sklonili nižšie nad nás pripravený k skoku. Vrčanie neustávalo. Keď už boli upíry len na dva metre od nás, Sam a Chris sa vrhli dopredu. Nás od seba prudko odsotili a my sme bolestivo narazili vedľa seba do kamenného múru. Chytila som Larissu za bundu a strhla ju vedľa seba dopodrepu. ,,Ide im o mňa a o Chrisa so Samom, keď budeš mať možnosť, tak uteč a ani sa neobzri," sykla som jej.
,,Zabudni," povedala mi mierne hystericky a zelené oči mala široko roztvorené, ale odhodlané. ,,Ja nikam bez vás nejdem," posledné slovo vypískala, lebo do steny kúsok od nás, narazila odtrhnutá upíria hlava. Larissa sa rýchlo pozrela do steny. Baba, ktorá je poplašená aj z Béčkového hororu mi bude odvrávať, keď sa okolo nej dejú takéto veci.
,,Nenechám ťa zomrieť a niekto sa o môjho syna postarať musí!" zvrčala som, drapla som ju za mikinu a tým som ju prinútila mi pozrieť do očí. ,,A kto myslíš, že chcem, aby to bol!"
,,Nenechám vás tu," trvala si na svojom.
,,Larissa!" sykla som naštvane opäť. Pred nami sa týčili dvaja vlkodlaci, po ktorých neprestajne útočili upíry. Keďže sme sa mi dve nachádzali až za chrbtami vlkodlakov, väčšinu pozornosti venovali upíry práve im. Aj keď nás dve videli ako ľahké obete, nemohli sa dostať za dvoch rozzúrených vlkodlakov. Vtedy sa ma zmocnila priam panika. Upíry začali vyťahovať nože a ja som pochopila, že strieborné. Druhá vec, ktorú som si všimla bola, že dvaja vlkodlaci sa o ničom rýchlo dohadujú počas zápasu s upírmi a asi k niečomu dospeli, lebo Chris skočil k nám a na Sama sa vrhla väčšina upírov. Chris stále vrčal, ale keď pohodil hlavou smerom k svojmu chrbtu pochopila som, čo po mne chce. ,,Larissa," chytila som ju za ruku a prinútila ju, aby sa na vlka vyšplhala.
,,A čo Sam?" spýtala sa. Zovrela som ju v páse, keď sa Chris rozbehol pomedzi upírov, krytý Samom, ktorý už teraz vil bolesťou. Pochopila som ich plán a vôbec sa mi nepáčil.
,,Nie Chris a čo Sam," povedala som, keď sme vleteli medzi stromy lesa. Videla som, ako sa okolo nás sem-tam mihnú tiene a v diaľke som počula bolestné vitie, ale Chris sa nezastavoval a ani nespomaľoval. Letel rýchlo lesmi neobzerajúc sa po svojom kamarátovi. ,,Chris musíme sa vrátiť, Sam tam zostal," povedala som zúfalo, ale keďže ma ďalej bežiaci vlkodlak ignoroval, potiahla som ho surovo za srsť. Zaskučal, bolelo ho to, ale to bol na druhej strane úmysel. Zavil. Larisse vedľa mne po tvári stekali slzy. Prestrašene som sa obzrela, keď som okolo nás uvidela tiene, ale rýchlo som poznala postavy vlkov. Už nie sme ďaleko od vili.
,,Chris, môžeme sa vrátiť? Musím sa vrátiť. Prosím," Larissa sa pevne držala Chrisovej srsti a plakala. ,,On tam zostal. Nechali sme ho tam."
,,Má pravdu Chris, Sam tam zostal," znovu som ho potiahla za srsť. Zastavil. Larissa nečakala, kým sa rozbehne ďalej, zoskočila z neho a rozbehla sa smerom, ktorým sme prišli. Vedela som, že sme niekoľko kilometrov od miesta, kde došlo k potýčke. ,,Larissa!" skríkla som po nej, zoskočila z Chrisovho chrbta a rozbehla sa za ňou. ,,Larissa sú ďaleko, nepomôžeš mu!" keď som to za ňou kričala, uvedomila som si, že aj mne po tvári stekajú slzy. ,,Larissa," utekala som za ňou len pár metrov, lebo sa pred ňu postavil veľký šedý vlkodlak a nešetrne ju povalil na zem. Nepoznala som ho, ale bolo mi to jedno, bol to vlkodlak a ako sa zdalo, bolo to jedno aj Larisse, ktorá zostala ležať na zemi a plakala. ,,Larissa," priskočila som k nej a nechala ju nech sa mi zavesí plačúc do pása. Zvrchu som ju objala. Uvedomila som si, že nás obstúpili vlci a aj Chris k nám podišiel. ,,NECHAL SI HO TAM!" zvreskla som po ňom, keď prišiel bližšie. ,,AKO SI HO TAM MOHOL NECHAŤ!" čierny vlk sklopil hlavu k zemi.
,,Aby zachránili vás, jeden z nich musel umrieť," povedala Marissa pokojne, ktorá bola v ľudskej podobe a do teraz som si ju ani nevšimla.
,,ON NIE JE MŔTVY, NIE JE!!" zrevala po nej Lairssa, keď sa mi vymanila z náručia. ,,NIE JE! POČUJEŠ!!" obzrela som sa okolo seba. Sam možno ešte žije a zvádza boj na život a na smrť zatiaľ, čo oni si tu postávajú. Dvaja vlkodlaci toľkých upírov nezvládnu, ale tu tých vlkodlakov bolo hodne. Dosť na to, aby upírov zvládli.
,,Choďte pre neho," povedala som a ukázala som rukou medzi stromy, odkiaľ sme prišli. ,,Choďte pre Sama, HNEĎ!" zvreskla som, ale oni sa po sebe, len obzreli. Fajn, ja som mala aj inú taktiku.
,,Destiny, to je hlúposť, je mŕtvy," trvala si na svojom Marissa aj keď sa mi to snažila hovoriť šetrne a zmierlivo.
,,To ja neberiem," sykla som, ako by som aj mohla. Tým upírom ide o mňa. Vždy im ide o mňa a môj život. A tá upírka povedala, že jej pánovi ide aj o Chrisa, ako mohol len tak ujsť a nechať si tam kamaráta. ,,Choďte pre Sama. HNEĎ! SOM VAŠA PRINCEZNÁ A TO JE ROZKAZ!" zdalo sa, že priamy rozkaz ich naozaj dal do pohybu. Okolo nás zostali len traja vlkodlaci plus Larissa. Chris so zvyškom vlkodlakov sa rozbehol späť k miestu potýčky.
,,Radšej poďte, vila je odtiaľto len kúsok," povedala Marissa a obom nám podala ruku, aby sme vstali. Neprijala som ju, len som ju prebodla naštvaným pohľadom. Obe sme vyliezli na chrbty vlkodlakov a tí sa pomalým behom pobrali k vile. Pozrela som na Larissu, odovzdane ležala na vlkodlakovi s apatickým pohľadom. Cítila som na tvári slzy a niečo vo mne mi hovorilo, že je to celé, len moja vina.
,,Destiny! Larissa!" bol to Ted. Keď sa vlkodlaci zastavili uprostred nádvoria, nebol to len brat, kto sa k nám hnal.
,,Ste v poriadku?" otec rýchlo skontroloval mňa a potom prebehol pohľadom Larissu.
,,Sam tam zostal," šepla som.
,,To ma mrzí," povedal Mike, ale vôbec to tak neznelo. Tie jeho slová zneli ako slová, ktoré vyslovíte, keď vám niekto, s kým ste sa bavili len párkrát oznámi, že mu zomrel príbuzný. Vyjadríte ľútosť, ale v skutočnosti vám to je jedno. Takto zneli Mikove slová, ale Mike sa ani len nesnažil predstierať, že to myslí vážne.
,,Teba to mrzí?!" sykla som. Všimla som si, že Larissu už tíši Harper, ktorý si ju zdvihol na ruky. Schovala mu hlavu na krku a neprestajne plakala. Mike na mňa zarazene pozrel.
,,Hej mrzí, bol to dobrý chalan a silný bojovník," povedal a toto aspoň znelo úprimne.
,,Nič viac," neverila som vlastným ušiam. ,,Práve zomrel chalan, ktorý ti roky slúžil a ty povieš len toto. Vôbec ťa to nezaujíma!" ukázala som na neho obviňujúco prstom.
,,Ty si v poriadku. Ty a Larissa ste v poriadku. Viac ma nezaujíma," povedal pokojne. ,,Nezaujíma ma, či zomrel Chris alebo Sam. Je mi to jedno, sú to len poskoci. Moji ľudia, ktorí majú chrániť vás."
,,Aj Larissa mu nie je len preto ukradnutá, lebo jej smrť by sa ťažko vysvetľovala," odvrkol nepríjemne Harper a preťal svojho brata pohľadom. Mike výsmešne vykrivil pery.
,,Keby som sa mal trápiť každým vlkodlakom, ktorí zomrel, či už kvôli mojim rozkazom alebo kvôli tomu, že chránil niečo pre mňa vzácne, tak by som sa asi ani trápiť neprestal," odvrkol. ,,Ale ja nemám čas na malichernosti, ako je oplakávanie smrti mojich vlkodlakov. Ty si poplač, kým na to čas ešte máš," zvrčal na mňa a odchádzal do vili.
Ja aj Larissa sme odmietli ísť do vili. Hľadeli sme na veľkú drevenú bránu a čakali, kým sa otvorí. Ted zostal s nami, ale Harper sa rozhodol, že ide dozerať na malého. Netrvalo dlho a poznala som žalostné vitie. Vlci vili, ako keby plakali. O chvíľu sa otvorila brána a dnu kráčal Chris aj s nehybným, zakrvaveným Samovým telom v náručí.
,,Sam!" vykríkla Larissa a rozbehla sa k nim. Ja som ju, ale stihla zachytiť a zovrieť v páse. ,,Sam! Sam! Tak pozri na mňa!" plakala, snažila sa mi vytrhnúť a kričala smerom k nehybnému telu. ,,Tak Sam!" Chris na nás hodil pohľadal svojich temných očí, ale potom zase pozrel smerom k vile a odnášal Samovo telo dnu. Nádvorie bolo razom plné vlčieho plaču. Vlci zavíjali a pozerali za Samovým telom. Chytila som Larissu za ruku a ťahala ju k dverám, v ktorých zmizol Chris. Našla sme ich rýchlo. Chris totiž odniesol Samovo telo do Harperovej kancelárie a tam ho položil na posteľ v rohu. Teraz pri ňom kľačal a ja som vedela, že čaká Harpera. ,,Sam, Sam," Larissa k nemu priskočila a pohladila ho po skrvavenej tvári. Sam nijak nereagoval.
,,On je...," nemusela som otázku dopovedať, keď vošiel Harper a začal Sama prezerať.
,,Zatiaľ nie," povedal Chris. ,,Ale dávam tomu pár hodín. Pri dobrej starostlivosti maximálne dva dni," keď to povedal pozrel Harperovi do očí a ten to len prikývnutým potvrdil.
,,To si robíte srandu," sykla som. Harper sa na mňa strápene pozrel. Chris pozrel do zeme. Larissin plač a šepkanie Samovho mena neustávalo.
,,Je mi ľúto, má v krvi striebro a...," Harper nedopovedal, lebo ho prerušila hysterickým plačom Larissa.
,,To mal aj on!" ukázala na Chrisa. ,,Vyliečili ste ho z toho!"
,,Presne," potvrdila som je. ,,Chris, hovoril si, že je veľa liekov proti striebru."
,,To áno," potvrdil mi to. ,,Ale nie v takom množstve. Nie je problém vyliečiť ranu, či pokojne aj viac rán. Ale oni ho úplne dosekali. Nechápem akým zázrakom minuli jeho srdce. Možno to dokonca urobili naschvál, aby umieral dlhšie. Pozri na neho. Je celý dorezaný a dobodaný, má v krvi toľko striebra, že jeho postup sa dá spomaliť, ale nie zastaviť."
,,Za to môžeš ty!" zvrčala som po ňom a on sa zarazil. ,,Nechal si ho tam. Ako si ho tam mohol nechať? Dovolil si, aby sa to stalo."
,,Nebola iná možnosť," povedal už mierne zúfalo. ,,Myslíš, že som toto chcel," ukázal na Sama. ,,Vedeli sme, že jeden z nás tam musí zostať a jeden vás musí odviezť preč." Mala som chuť mu odseknúť, prečo tam teda neostal on, ale ako by som mohla, keď som bola vlastne vďačná za to, že to nie je on, kto leží umierajúci na posteli. Tuho som zovrela viečka. Cítila som slzy na svojej tvári, pozrela som na Larissu. Stále šeptala Samove meno, akokeby ho tým mohla vzkriesiť. Nevydržala som sa na to pozerať. Prudko som sa zvrtla na päte a rozbehla sa preč. Letela som chodbami a vrazila som do svojej izby. Obe moje vlčice zdvihli hlavu. Malé vĺča sa ma zľaklo a schovalo sa k Tedovi. Ted totiž sedel uprostred mojej izby a hral sa s Darienom.
,,Je Sam naozaj na tom tak zle?" spýtal sa, keď som skočila plačúc na posteľ.
,,Nechaj ma samú, Ted," požiadala som ho a neodpovedala som mu na jeho otázku.
,,A čo Darien?" spýtal sa ma neistý.
,,Vezmi ho so sebou prosím," šepla som trhane a len tak pomimo som si uvedomila, zavierajúce sa dvere. Zacítila som, ako sa prehla matrac a mykla som sa, keď som si uvedomila, že to nie je žiadna z vlčíc. Chris sa musel minúť vo dverách s Tedom.
,,Nie je to tvoja vina," šepol mi, keď som sa prudko otočila a zavesila sa mu na krk. Silno som zovrela jeho tričko na chrbte. Viečka som tisla k sebe a stále som cítila tie neodbytné slzy. Nie je to moja vina. Pekne sa to počúva, ale ja som bola presvedčená, že je. To ja som Larissu zatiahla do tohto sveta. To kvôli mne sa stretla so Samom. Samom, do ktorého sa zamilovala a ktorý teraz umiera a to len preto, že bol s nami. Tých upírov Sam a Larissa nezaujímali. Išlo im o mňa a Chrisa a schytal si to Sam. Ako sa budem môcť pozrieť Larisse do očí, keď Sam umrie, ako, keď v nich uvidím odraz usmievajúceho sa zelenookého vlkodlaka. ,,Sam chcel, aby som to bol ja, kto vás odvezie preč. Navrhoval som, že zostanem ja, ale on povedal, že sa musím vrátiť k Darienovi a proti tomu som nemohol namietať," šepol mi. ,,Nikdy som sa smrti nebál, ale pripúšťam, že teraz, keď mám vás dvoch, som zo smrti vydesený. Bolo to sebecké, ale nechcem umrieť, keď som končene šťastný." Neviem, ako dlho som plakala v Chrisovom náručí. Prišlo mi to ako hodiny. Modlila som sa za spánok, ktorý ale neprichádzal.
,,Pusť," požiadala som svojho milovaného vĺčika a vstala z postele. Celé hodiny ma zvieral v náručí a čakal, kým sa môj plač utíši.
,,Destiny, hneváš sa na mňa?" spýtal sa Chris, keď som už siahala po kľučke. Prudko som sa na neho otočila a moje pery sa nesúhlasne skrivili, obočie primračené.
,,Prečo by som sa akože na teba mala hnevať," môj hlas bol len zachrípnutým šepotom.
,,Lebo som tam neostal. Ušiel som. Myslíš si, že to malo byť naopak?" zdvihol ku mne čierne oči, ktoré teraz boli strápené. A ja som si to na okamžik predstavila, aké by to bolo, keby v Harperovej pracovni namiesto Sama ležal Chris. Rozbehla som sa cez izbu a prudko som mu skočila do náruče. Nečakal to, ale jeho rýchle reflexy ma zachytili a objatia mi opätoval.
,,Keby to bolo naopak," bola som si vedomá toho, že môj hlas znie priam hystericky. ,,Asi by som na mieste umrela. Alebo lepšie povedané, chcela umrieť a bolo by to o to horšie, lebo by som vedela, že si to nesmiem dovoliť kvôli Darienovi. Je sebecké, že som rada, že tam neležíš ty, aj za tú cenu, že tam je Sam?"
,,Jediný nesebecký z nás bol asi práve Sam. Vedel, čo sa stane, keď tam zostane a určite vedel, čo by sa stalo, keby som tam zostal ja," šepol Chris.
,,Ako sa asi budem môcť pozrieť Larisse do očí? Ako?" položila som tú otázku nahlas. ,,Keď niekde vo mne si budem jasne uvedomovať, že som rada, že je to Sam a nie ty." Chris len pokrútil hlavou. ,,Musím za ňou," povedala som a znovu sa vydala k dverám. Tentoraz ma Chris už nezastavil a ja som došla k dverám, za ktorými ležal Sam. Skôr než som ich otvorila odtiaľ vyšiel Harper. Zatváril sa súcitne a dal sa dole chodbou. Vošla som. Larissa sedela na zemi a tvár zmáčanú od sĺz, ale už neplakala, len pri ňom mlčky sedela a hľadela na jeho tvár. Kľakla som si k nej vedľa postele. Prekvapene som ju chytila do náruče, keď sa na mňa zavesila. Neplakala, len sa ma chytila, ako keby pri sebe niekoho potrebovala. Mala som pocit, že tým objatím na mňa prehodila to zúfalstvo, ktoré sama cítila. Zovrela som pevne čeľusť, aby som sa nezrútila nanovo. ,,Vieš, že to mohlo byť naopak, že tu mohol ležať Chris namiesto Sama," neviem prečo, ale musela som to povedať. Zdvihla na mňa pohľad a zamračila sa.
,,Nie, nemohlo to byť inak," povedala až príliš pevne na človeka, ktorý ešte per pár hodinami vyzeral, že skočí z najbližšieho útesu.
,,Ale áno," odporovala som jej. ,,Chris sa so Samom dohadoval, kto z nich nás odvezie preč. Mohol to byť Sam, kto by nás odviezol a potom by tu ležal Chris. Nehovor, že ťa to nenapadlo?" keby povedala, že nie, mala som v pláne jej neveriť. Určite by bola radšej, aby to bolo naopak. Larissa vzdychla.
,,Napadlo ma to, ale nemohlo by to tak byť. Sam by to nedovolil. Sam si pamätá Chrisa nešťastného," povedala niečo, čo som nečakala. ,,Nedovolil by, aby bol o pekný život, ktorý ledva našiel, tak rýchlo obratý. A navyše nedovolil by, aby Darien prišiel o otca. Sam urobil to, čo považoval za správne a ja o jeho rozhodnutí nepochybujem. Takto to malo byť."
,,Nie, mohlo to byť naopak, Larissa," cítila som ten svoj podiel viny a to, že ona ani na chvíľu nezapochybovala, to, že nepovedala, že by si to priala naopak, tú moju vinu ešte podnecovalo a upevňovalo. Prečo musí byť tak svinsky nesebecká."
,,Keby to bolo naopak," keď prehovorila zdvihla som hlavu v nádeji. ,,Tak aj Chris by to urobil," teraz som ju nepochopila, ale ona pokračovala. ,,Keby nás doma čakalo malé dieťa. Nepochybujem, že Chris by tam zostal, aby ochránil moju rodinu," šepla a ja som musela uznať, že toto mi nepomohlo cítiť sa lepšie. ,,Nie je ten život ironický," zasmiala sa trpko. ,,Keď si mi dala ten kamienok, ukázala som ho Samovi a on bol nadchnutý z predstavy, že by tu behalo malé dieťa. Naše malé dieťa. Už aj si predstavoval copaté dievčatko, alebo neposedného chlapčeka. Skoro som mu povedala, že chcem deti hneď." Zasmial som sa, bol to trpký smiech Larissa naozaj bola schopná sa do takýchto vecí hnať.
,,Ako sa mám necítiť vinná, keď cítim takú úľavu, že tu neleží Chris," vyslovila som nahlas niečo, čo ma tak trápilo. A moja ruka prešla opatrne po Samovom zápästí.
,,Byť na tvojom mieste, tiež by som cítila úľavu, že to nie je môj chlapec," šepla mi, aj keď mi tým moje myšlienky odpúšťala, neuľavilo sa mi. Bolo to ešte horšie.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
nikka18
16. 6.júna 2010 15:18
snad Sam neumre? to by bola skoda (
Napíš svoj komentár