,,Čo to vyvádzaš?" spýtal sa Chris, keď vošiel do našej izby. Ja som totiž z internetu sťahovala vážnu hudbu a dávala ju na CD.

,,Ty si nepočul o tom, že deťom je to dobré púšťať? Ako po narodení tak aj v dobe, keď je v bruchu a už si hlasy uvedomuje," povedala som, keď mi počítač vyhodil tabuľku s tým, že napaľovanie prebehlo úspešne. Vzala som CD a vložila ho do veže.

,,Ja si nemyslím, že nášmu dieťaťu sa bude páčiť Beethoven. Skús mu pustiť Kabát, obaja sme skôr na takú hudbu," navrhol Chris a s úškrnom si ľahol na posteľ.

,,Kabát? Pozri to, že ja tú skupinu zbožňujem a to, že ju máš rád aj ty, to neznamená, že ju budeme malému púšťať, z toho by zdebilnel alebo bol nervózny, neurotický. To nie je vhodná hudba pre bábätko," povedala som, keď som začala stláčať gombíky, aby som CD zapla.

,,Ja ti vravím, že Beethoven nie je pre naše dieťa to pravé, ale ako myslíš. Ty si šéf," povedal s jasnou dávkou pobavenosti, keď som CD zapla. Keď začala hrať hudba, usmiala som sa a pomaly išla k Chrisovi.

,,Naše dieťa bude počúvať takúto hudbu a potom bude inteligentné," usmiala som sa, ale zrazu... ,,Au," zohla som sa a chytila sa za brucho. Malý ma totiž kopol, ale poriadne. Chris sa prudko posadil.

,,V poriadku?" spýtal sa prestrašene a položil mi ruku na brucho. Dieťa ma koplo znovu, teraz som to tak nejako čakala.

,,Čo blázniš?" prihovorila som sa svojmu bruchu a hneď na to som uvidela na posteli vĺča.

,,Čo je to za zvuk? Vypni to," vĺča hľadelo na vežu a vrčalo ako pominuté a ja som dostala od svojho dieťaťa ďalší kopanec.

,,Tá hudba je pre tvoje dobro," povedala som, keď som pochopila, čo sa môjmu dieťaťu tak veľmi nepáči.

,,Je tu?" spýtal sa Chris a pozrel na miesto, kam som pozerala ja.

,,Mami, mami, mami prosím vypni to," vĺča začalo skučať a dieťa ma znovu koplo, už nie tak bolestivo, ale tým kopnutím stále dávalo najavo protest. Podišla som k veži a hudbu som vypla. Vĺča prestalo skučať, len pokojne ležalo na posteli a dieťa v mojom bruchu ma prestalo kopať, tiež sa upokojilo. Chris sa rozosmial.

,,Žeby sa to nášmu malému nepáčilo?" spýtal sa so smiechom, teraz sa smial a usmieval často. Ľahla som si na posteľ.

,,Pokojne si pusť Kabát," povedala som naštvane, že som neuspela a Chris rýchlo poskočil k veži a vložil CD. A ako reagovalo moje dieťa na túto agresívnu hudbu? K mojej zlosti zaujato počúvalo. Mala som pocit, že sa vo mne ani len prstom nepohne a malé vĺča na posteli zaujato hľadelo na prístroj, ktorý ten zvuk vydával.

,,Chris," prihovorila sa môjmu milovanému vĺčkovi Sheila a Elizabeth jej postávala za chrbtom. Ja som Chrisovi sedela v náručí a než nás vyrušili, sledovali sme televízor.

,,Áno?" Chris nadvihol obočie nechápal, čo by po ňom dve upírky mohli chcieť.

,,My sme sa prišli ospravedlniť," povedala Sheila a kľakla si pred nás. ,,Vedeli sme, čo Simon robí, ale kašlali sme na to a to sme nemali."

,,Chcem ospravedlniť aj syna, viem že vie byť nepríjemný, ale netušila som, že sa postaví aj tebe, myslela som, že keďže sa ťa bojí, bude ťa rešpektovať," ozvala sa Elizabeth s istou dávkou nesmelosti. ,,Splietla som sa. Zdá sa, že ten strach z teba ho k tomu ešte viac podnietil."

,,Ja si myslím, že ho podnietilo to," povedala Sheila mierne naštvaným hlasom. ,,Že vedel, že keď Chrisovi niečo povie, Chris mu aj tak nič neurobí, lebo nechce naštvať Des."

,,Ibaže to sa chlapec prerátal," zasiahla som ja. ,,Pokiaľ to urobí ešte raz, dovolila som Chrisovi jednu mu natiahnuť, keď bude provokovať. Nevadí?" táto otázka smerovala skôr k Elizabeth.

,,Nie vôbec, aspoň sa naučí," prešla to ona s pokrčením ramien a otočila sa späť do kuchyne, z ktorej aj so Sheilou došli. Sheila, ale nevstala a nevybrala sa za ňou, naopak sa natiahla k môjmu bruchu a položila naň obe dlane. Malý ako keby vedel, čo chce a kopol. Sheila sa nadšene usmiala.

To čo ma jedno septembrové ráno zobudilo, som nečakala. Ešte rozhodne nie. Bolo skoro a všetko sa tým ešte mohlo pokaziť. Hodinky ukazovali pol jedenástej, keď ma zobudil Sheilin krik. Chris pri mne neležal a ja som zdola započula zvuky boja. Rýchlo som vyletela z postele a zbehla dole. Na schodisku som zamrzla. Premenenému Chrisovi, Harperovi, Samovi, Joshovi a Tedovi sa týčil samotný vlkodlačí kráľ. Zúrivo vrčal a keď som sa zastavila na schodisku, pozrel na mňa.

,,Zadný východ," chytila ma za ruku Larissa a trojica upírov bola tiež razom okolo mňa. Chris sa na mňa otočil a prikývol. Vedela som, čo tým myslel, bol to priamy pokyn, aby som čo najrýchlejšie zmizla. Nechala som sa Larissou potiahnuť k zadnému východu a ťahať ma preč. Nieže by som musela, utekala som lesom úplne dobrovoľne. Počula som od chaty zvuky boja. Neprebehli sme ani pár metrov, keď som uvidela, ako Mike urobil dva skoky a už sa týčil pred nami.

,,Bežte," prikázala nám Elizabeth a veľkému zvierať skočila na krk, ceriac veľké špicáky. Tak isto reagoval aj Simon so Sheilou. Vážne boli ochotní za mňa umrieť? Rozbehli sme sa s Larissou na opačnú stranu, vedeli sme, že potrebujeme ľudí, svedkov tam Mike nezaútočí. Bola som vydesená, lebo som vedela, že teraz nechránim seba, ale svoje dieťa a asi príval adrenalínu spôsobil, že som bežala rýchlo a moje srdce sa zatiaľ vôbec bolestne nesťažovalo. Neobzerala som sa a tak som nevedela, čo je s vlkodlakmi, ani čo je s upírmi, ale veľmi skoro sa Mike predo mnou zase týčil.

,,Bež," teraz ma ďalším smerom postrčila Larissa, zdvihla zo zeme hrubší konár a šmarila to po Mikovi. Ten sa konáru uhol a zreval na ňu. Larissa zdvihla ďalšie drevo a pozrela na mňa. Rozbehla som sa preč a otočila som sa na to, aby som videla, ako Mike Larisse vyrval konár z ruky a papuľou ho hodil do jedného zo stromov, kde sa konár roztrieštil na kusy. Následne ju prednou labou povalil na zem ako handrovú bábiku. Počula som, ako bolestne zasykla. Nahol sa nad ňu a zreval. Vtedy sa konečne znovu objavili dvaja vlkodlaci. Obaja boli zranení, ale aj tak sa na Mika vrhli. Sam a Harper poznala som ich podľa kožuchov. Obaja sa na Mika zúrivo vrhli a zuby sťa dýky zaryli do jeho tela. Započula som Mika zrevať bolesťou, keď z neho zubami odtrhli kusy mäsa. Ale ja som vedela, že tento boj nebude trvať dlho. O chvíľu sa Mike zbavil Sama, ktorý zostal bezvládne ležať na zemi a potom Mike zaryl zuby do Harperovho krku. Ten sa začal dusiť, ako mu krv stekala do pľúc a žalúdka. Mikova zlosť sa zase stočila na mňa. Vedela som, že ďaleko nedobehnem a tak som sa mu otočila čelom a v ochranárskom geste som si položila ruku na brucho.

,,Keď mu ublížiš, tak ťa jedného dňa zabijem. Umučím a zabijem, Mike," povedala som, keď som cúvala pred vlkom, ktorému z papule odkvapkával krv jeho sluhov a teraz už aj rodiny. Zrazu Mike zreval bolesťou. Ted totiž vyletel z domu sťa šíp a zahryzol sa otcovi do chvosta. Chris nezostával pozadu a vrhol sa Mikovi na krk. Mike bol už asi riadne naštvaný. Lebo laba s pazúrmi totiž udrela Teda tak, že preletel niekoľko metrov, porazil pár stromov, než ho jeden mohutný zastavil. Ted zostal na zemi bezvládne ležať. Mike Chrisa tiež rýchlo dostal na kolená. Čierny vlk zaskučal a zostal na zemi. Mike sa k nemu blížil a ja som vedela, že sa mu chystá dať smrteľný úder. Videla som, ako sa Chris pokúsil vstať a keď sa mu to podarilo, počula som lupnutie niekoľkých kostí. Chris zavil bolesťou a znovu sa pokúsil zaútočiť. Ale niekoľko Mikových agresívnych pohryznutí poslalo Chrisa zase na zem. Mike sa nad ním týčil a vrčal, ale bolo to zvláštne víťazoslávne vrčanie. Musela som niečo urobiť, aj keby len strhnúť pozornosť na seba.

,,Mike," zrevala som, ale na to vlk nereagoval a tak som ho chytila za chvost a trhla. Tak teraz som zostala v šoku. Primrzla som a uvedomovala som si Chrisov neveriacky pohľad. Ja som totiž Mika silného vlka, prehodila niekoľkými stromami tak ľahko, ako keby som chytila za chvost mačku a nie tohto ťažkého a silného vlkodlaka. Prekvapene som pozrela na svoje ruky. Mike vstal zo zeme dobrých pätnásť metrov od nás, kam som ho odhodila. Vstal a premenil sa na človeka.

,,To nie je sila kráľov," sykol a hľadel na mňa v neuverení a šoku. ,,Ako si to urobila?" spýtal sa a ďalej na mňa hľadel ako na prízrak.

,,Neboj sa ho," usmialo sa na mňa vĺča pri mojich nohách. To ty? Vedela som, že na komunikáciu s ním mi stačia myšlienky. ,,A čo si si myslela?" spýtalo sa pobavene. ,,Na mňa nemá," oznámilo mi moje dieťa nanajvýš pobavene. Usmiala som sa a postavila som sa do ochrannej pozície pred Chrisa.

,,Skúsime kto z koho, Mike?" navrhla som pobavená. Tá istota môjho dieťaťa a to, že je vo mne úplne pokojné, mi dávalo jasne na známosť, že Mike sa mu nemôže silou rovnať. Videla som niekoľko metrov odo mňa Sama, ako na mňa hľadí a Larissa pri ňom sedí. Harper sa už tiež stihol zotaviť, ale zostával na zemi. Josh už teraz stál medzi dverami domu a čakal, čo sa bude diať. Ted tiež zostával na zemi a hľadel na mňa s Mikom. Videla som aj troch upírov, ako sú ochotní, kedykoľvek zaútočiť.

,,Na mňa nemáš, nech už si silná pre čokoľvek," povedal Mike a rozbehol sa po mne zostávajúc v ľudskej podobe. Najprv ma zastrel strach a potom som si uvedomila, že svoje telo vôbec neovládam, lebo ja som chcela Mikovi uskočiť z cesty na bok, ale moje telo sa ani nepohlo, naopak sa dalo do pozície čakaného útoku. Uvedomila som si, že som prudko natiahla ruku, prsty sa mi skrútili do päste a poslala som útočníka ranou do nosa k zemi. Tento ťah bol taký primitívny, že som si nemohla uveriť, že mi to vyšlo. Zacítila som, že sa moje ruky zložili na prsiach. Sám prekvapený Mike vstal, ale ja som k nemu rýchlo pobehla, položila som mu ruku na rameno a zovrela. Mike zavil bolesťou a klesol do kolien. Už asi pochopil, kto je útočník a pokúsil sa ma udrieť do brucha, ale moje nenarodené dieťa, reagovalo viac ako pohotovo. Skrútilo mu ruku a ja som počula, ako mu popraskali kosti.

,,Povedz mi jeden dôvod, prečo ťa nemám zabiť?" spýtala som sa Mika, lebo som vedela, že keď svojmu chlapčekovi prikážem, aby prestal, tak prestane. Pustila som ho a Mike zostal na zemi čupieť a jednou rukou si držal ruku, ktorú som mu dolámala, bola som presvedčená, že nie je zlomená len jedna kosť.

,,Zabi, ale pamätaj, že som tvoj otec a že ťa milujem, len robím to, čo je správne, aj keď si to nechceš pripustiť. A tento útok proti mne je toho jasným dôkazom," povedal mi pokojne, ako keby hovoril o počasí. Vo mne sa zdvihla zlosť. ,,Pretože toto nerobíš ty. Ty takúto silu nemáš, to to dieťa v tebe. To ono je tak mocné. Už teraz dokáže poraziť kráľa a to je len v maternici. Predstav si jeho silu, až sa narodí, až dospeje. Čo keď sa postaví proti nám?"

,,Moje dieťa sa nepostaví proti mne!" zrúkla som. ,,Ty sa len bojíš o svoju pozíciu kráľa."

,,Keby to tak bolo maličká, tak by som ťa zabil hneď, ako som zistil, že existuješ," povedal mi pokojne. ,,Lebo keď žiješ, je jasné, že o pozíciu kráľa prídem, raz ju prevezmeš. Tu nejde o to, že ja túžim byť kráľom. Tu ide o to, že to dieťa je neskutočne silné a jeho sila a moc budú rásť. A raz ho možno prestaneš ovládať, raz sa ti možno postaví a nie len nás, ale celý svet strhne zo sebou do záhuby. Je schopné poraziť mňa a bude schopné poraziť aj teba, keď sa staneš kráľovnou. A čo keď zatúži po moci. Pretože túžba vládnuť v ňom je, tak ako v jeho otcovi. Však, Chris," otočil sa s nepekným úškľabkom na otca môjho dieťaťa. Chris Mikovi neoponoval, že to nie je pravda, čo ma mierne zarazilo.

,,A čo keď nie?" spýtala som sa. ,,Čo keď o moc nebude ani stáť alebo možno bude, ale bude čakať, kým ju zdedí. Bude nás milovať a bude dobrým a spravodlivým kráľom. Toto ťa nenapadlo?"

,,Napadlo," pripustil znovu, tak odporne pokojne. ,,Ale je príliš silný na to, aby sme to riskovali. Päťdesiat percent na to, že zdivočí a bude pre nás pohromou. Päťdesiat percent na to, že zostane na našej strane a pokorné. Päťdesiat percent je priveľa, ale aj primálo. Toto ja nechcem riskovať," vyhlásil skrz stisnuté zuby.

,,Ale ja áno," povedala som a moje oči sa zúžili do štrbiniek, keď som na Mika hľadela. ,,Ja a Chris sme to dieťa počali a ja a Chris za neho berieme plnú zodpovednosť," otočila som sa na Chrisa, keď som si uvedomila, že hovorím aj za neho, ale on mi prikývol, že je to v poriadku. Zase som pozrela na Mika. ,,Ty to dieťa môžeš úplne ignorovať, ono nie je tvoj problém."

,,Ja mám chrániť ľudí," oponoval Mike.

,,Ale pred upírmi Mike, nie pred mojim dieťaťom. Ja som sa rozhodla, že bude žiť a beriem za neho plnú zodpovednosť aj zodpovednosť za to, čo vyvedie," vyhlásila som pevne.

,,Zabije ťa a potom budeme mať problém my všetci. Odkazuješ nás do záhuby kvôli svojmu šťastiu, Destiny," povedal a rozhodne zúril.

,,A možno moje dieťa bude spásou. To nevieš a ja mu príležitosť na život dám. Dám mu možnosť voľby dúfajúc, že sa rozhodne správne. Tvrdíš, že ma miluješ. Tak to rešpektuj," povedala som a podišla som k nemu, týčiac sa nad ním. ,,Už mi neublížiš, ani mne, ani Chrisovi, ani môjmu nenarodenému dieťaťu."

,,Chceš ma zabiť?" spýtal sa, keď som sa nad ním týčila a hľadela mu do očí. Začala som uvažovať. Bolo by lepšie ho zabiť, aby nám dal pokoj, aby sme sa ho už nikdy nemuseli báť, ale vtedy mi do mysli znovu vstúpilo moje dieťa.

,,Nie, Mike. Odteraz je to na tebe, ako to bude. Vraciam sa do vili. My všetci sa tam vraciame," povedala som po chvíli mlčania a obzrela som sa okolo seba po svojich priateľoch a bytostiach, na ktorých mi záležalo. ,,A ty to budeš rešpektovať. Rozhodni sa, ako sa zachováš voči môjmu dieťaťu. Či ho začneš rešpektovať ako svojho vnuka alebo nie. Keď sa moje dieťa narodí, poviem mu, že dedo sa na neho veľmi tešil a vždy ho miloval. Je na tebe, či mu to potvrdíš alebo vyvrátiš. Nechcem byť s tebou nepriateľ, keď sa narodí aspoň v jeho očiach nie. Nechcem, aby mal pocit, že ťa nemôžem vystáť. Nikdy ti neodpustím, Mike. Nikdy. Ale to neznamená, že nebudem kvôli svojmu dieťaťu predstierať." Mike sklonil hlavu a už nič nepovedal. Pomohla som Chrisovi na nohy, už sa mu zranenia zahojili tak ako aj ostatným vlkodlakom. Sheila, Simon a Elizabeth obišli kráľa vlkodlakov a vydali sa k chate. Oni boli mierne dokaličení, keďže sa nehojili ani zďaleka tak rýchlo. ,,Mike?" otočila som sa na neho ešte raz. Mike zdvihol pohľad. ,,Čo je s Chimeonom? Kde je?"

,,Neviem," mykol ramenami. ,,Rýchlo som prekukol, že v USA nie ste. Potom ma už Chimeon nezaujímal." To mi vedieť stačilo. Znamenalo to totiž, že Chimeon je pravdepodobne v poriadku.


,,Pôjdeš za rodičmi?" spýtal sa ma Chris, keď sme balili veci.

,,Nie, ideme do vili. Rodičom sa ozvem až po tom, čo sa malý narodí. Dovtedy radšej nie," povedala som a vkladala do tašky ďalšie veci.

,,Čo keď Mike naše dieťa zabije, keď sa narodí?" otočil sa na mňa zrazu Chris. ,,Keď sa narodí, tak sa možno nebude vedieť brániť."

,,Nezabije, ver mi. O to sa postarám dopredu," povedala som a skladala ďalšie oblečenie.

,,Si si istá?" Chris bol nervózny, bál sa o naše dieťa. ,,Mike si uvedomí, že to je šanca zbaviť sa ho a urobí to."

,,Musíš mi začať trochu dôverovať," usmiala som sa na Chrisa. Chris totiž netušil, že ja som od môjho maličkého niečo zistila. Prezradilo mi chvíľu po boji s Mikom, keď som sa rozhodovala či ho zabiť alebo nie jedno malé tajomstvo a to to, že prečítalo Mikovu myseľ. Mike mu neublíži, keď sa narodí. Chcel sa ho zbaviť ešte pred narodením, lebo vedel, že potom to už nedokáže a tiež mi prezradilo, že aj keby sa to zmenilo, ono sa dokáže pred Mikom ubrániť, keď to bude potrebné.



,,Destiny," prihovoril sa mi Simon, keď som postávala pri aute. Upíry sa rozhodli, že pôjdu s nami do vili aspoň do doby, kým nájdeme Chimeona. ,,Chcel som sa ti ospravedlniť."

,,Myslíš preto, lebo si mi chcel odohnať Chrisa?" spýtala som sa ho nepríjemne.

,,Ja viem, že sa hneváš," povedal a sklopil pohľad. ,,Robil som len to, čo som pokladal za správne."

,,To ale robil aj môj otec," zvrčala som podráždená. ,,Ale vy nerozhodujete, čo je v mojom živote správne o tom si rozhodnem sama."

,,Ja viem, preto vravím prepáč. Už mi to totiž došlo," povedal. ,,Nemal som sa ti do toho miešať. Už sme v pohode?"

,,Nie Simona, nie sme," vzdychla som. ,,Simon," prihovorila som sa mu, keď sklamane sklopil hlavu. ,,Mám ťa rada, ale chvíľu potrvá, než ti odpustím. Za tento vzťah bojujem už príliš dlho a ty si sa ma oň pokúsil pripraviť, takže...," nechala som vetu visieť vo vzduchu, ale ani som ju nemusela dopovedať. Simon pozrel do zeme, mierne trhane prikývol a odchádzal k svojmu autu.

Cesta do vili mi ušla rýchlo. Domov som sa tešila a keď ma ovanula známa vôňa líp, smrekov a lakovaného dreva, usmiala som sa a prudko vdýchla. Chris si ma pobavene obzrel, ale nijako to nekomentoval.

,,Prenesieš si veci do mojej izby?" spýtala som sa ho, keď sme zastavovali na nádvorí. Chris zastavil auto a pozrel mi do očí.

,,K tebe?" nadvihol obočie a následne pozrel na Mika, ktorý postával pri vchodových dverách. Zvyšok vlkodlakov sa už balil a nosili si veci do izieb.

,,Áno, chceme ťa mať pri sebe," povedala som a položila som si ruku na brucho, už som si zvykla, že keď niečo chcem, Chris to skôr splní, keď sa vyhovorím na naše dieťa.

,,Ja by som rád, ale chceš ho až natoľko dráždiť?" mykol hlavou smerom k Mikovi.

,,Bude si musieť zvykať," odvetila som a tiež som pozrela na Mika. ,,Prosím, chceme ťa mať pri sebe," apelovala som na Chrisa. ,,Môžeš si zobrať, ktoré skrine chceš, presťahuj ma, ako ti to vyhovuje aj tak tam mám len blbosti."

,,Tak dobre, ale potom nehovor, že som ťa dopredu nevaroval, že Mike bude zúriť," odvetil mi, keď vystúpil z auta. Jedno som musela Chrisovi uznať, keď začal nosiť tašky do našej izby, musel prechádzať okolo Mika stojaceho pri dverách. Ani sa nestriasol. Ten chlap ho mučil a Chris okolo neho prechádzal úplne pokojne.

Tvár mojej izby sa trochu zmenila, keď si tam Chris nanosil veci a poukladal.

,,Potrebujem ešte jednu policu," skonštatoval, keď si obzeral svoje veci. Podišla som k policiam, schmatla som troch veľkých plišákov a naaranžovala som ich do kúta v miestnosti.

Na večeri som Mika dobre naštvala, lebo som si trvala na tom, aby jedol Chris s nami. Videla som, ako zlostne privrel oči a z jeho vidličky sa stal neidentifikovateľný predmet, keď prikývol. Zdalo sa, že táto situácia najviac baví Harpera.

,,A to si vravel, že nikdy nebude súčasť rodiny," povedal Harper pobavene a Mike po ňom švihol pohľadom ako bičom. ,,Mal by si ho začať volať zaťom," po tomto Harperovom vyhlásení Larissa s Tedom vyprskli a márne sa pokúšali upokojiť smiech. Sam sa síce nezasmial, ale v očiach mu veselo hralo. Od toho prvého večera s nami Chris jedával pravidelne a pravidelne aj trpel príbor v Mikových rukách.

Moja izba začínala komplet naberať inú tvár počas ďalšieho mesiaca. V izbe už stála postieľka pre dieťa. V rohu modrý kočík a keďže ma Chris presvedčil, že pre dieťa sú lepšie veselšie farby, tak sme mnoho vecí vymenili za slabomodré, zelenkavé a podobne. Larissa stále predstierala, že je v Írsku aj so Samom a pomáhala mi hlavne vstávať, lebo moje brucho bolo už na začiatku októbra také veľké, že zo sedačky som sama bez pomoci nevstala. Teraz ma prepadala únava až píliš často. Veľa času som prespala. Harper začal dieťa sledovať ešte viac, lebo keďže malo menej miesta a často sa stále premieňalo, cítila som to. Bolestne som stiahla tvár po každé, keď sa rozhodlo zmeniť podobu.

,,Des," otec vošiel do obývačky. Sedela som tam totiž sama a čítala som svojmu dieťaťu Petra Pana.

,,Ty niečo chceš?" nadvihla som obočie a pozrela som na neho. Strhla som sa, keď ma moje dieťa koplo nespokojné, že som prestala čítať a bavím sa s otcom.

,,Ja len si doma už skoro mesiac a chodíme okolo seba ako keby...," nenechala som Mika dopovedať a skočila som mu do reči.

,,Ako keby si mučil mojou lásku a chcel zabiť moje dieťa!" vyštekla som a tým som si zaslúžila ďalší kopanec. Zasykla som a pohladila som sa po boku brucha. ,,Prepáč, maličký," šepla som mu nežne. ,,Maminka sa nechce rozčuľovať, ale dedo ju štve," sykla som na otca.

,,Môžem?" spýtal sa a ukázal mi na brucho. Tak teraz som sa bála a neverila som mu. Dovoliť mu to znamená, pustiť ho veľmi blízko a on by môjmu maličkému mohol ublížiť. ,,Neboj sa," vedel na čo myslím. ,,Neublížim mu."

,,Mám ti veriť?" spýtala som sa pohrdlivo. ,,Zatiaľ si mi vždy dokazoval, že si parchant, ktorému sa veriť neoplatí. Mala som sa na teba vykašľať, už keď si sa tak nechutne zachoval k Tedovi."

,,Myslíš si, že som hajzel?" spýtal sa Mike. ,,Des, ja viem s kým Ted spáva," keď to povedal, primrzla som a prestala som aj dýchať. ,,Dozvedel som sa to ešte minulý rok pred Vianocami. A ako vidíš, Josh žije. Neublížil som mu a do Austrálie som odišiel, lebo som vedel, že hoci to Teda sklame, bude môcť byť s Joshom pokojne bez toho, aby stresoval, že ich môžem prichytiť a odišiel som aj kvôli Harperovi, lebo som vedel, že ty nejako vymyslíš, aby mohol Harper tráviť Vianoce s Chrisom. A vymyslela si to bravúrne. Pozvala si ich k sebe, lebo si vedela, že to tvoja matka dovolí, pokiaľ to nebude zahrnovať aj mňa. Som na teba pyšný."

,,Som pravá dcéra svojho otca, že?" spýtala som sa a z očí mi pomaly tiekli slzy. ,,Si manipulatívny, krutý hajzel, ale nikto nemôže zapochybovať, že tvoje úmysly sú čisté," preglgla som zdesená. ,,Kto ty vlastne si?"

,,Spýtaj sa to ináč, dcérka moja milovaná," usmial sa na mňa. ,,Spýtaj sa, kto si vlastne ty sama. A keď si odpovieš, budeš vedieť, kto som ja. Prečo som chcel zabiť tvoje dieťa, Destiny? Ty tú odpoveď poznáš."

,,Lebo sa nedokážeš pozerať, ako umiera tvoja dcéra, lebo sa nedokážeš pozerať na to, ako trpí," šepla som a zovrela som viečka, stále cítiac na lícach svoje slzy. ,,Si ochotný urobiť čokoľvek, aby som zostala nažive, ako som ja ochotná urobiť čokoľvek, aby som udržala na žive svoje nenarodené dieťa."

,,Prečo som chcel zabiť Chrisa, keď som sa dozvedel, že spolu spíte a Josha som v pokoji, aj keď mierne naštvaný prehliadol. Dokonca som im dovolil byť spolu na Vianoce?" ďalšia otázka, na ktorú som poznala odpoveď, lebo som vedela, ako by som to riešila ja.

,,Lebo chceš pre nás, len to najlepšie ale nezabúdaš na to, kto má vládnuť. Kto sa má stať kráľom. Chris musel umrieť, lebo kráľovná a sluha, to nejde. Ale koho zaujíma kráľovnin mladší brat. Ten predsa môže byť šťastný, keď nebude vládnuť," odpovedala som na ďalšiu otázku.

,,Nenávidím ťa? Naozaj si myslíš, že som schopný ublížiť tvojmu dieťaťu, keď som pochopil, že pre teba znamená toľko, ako pre mňa znamenáš ty alebo Ted?" spýtal sa a ja som odpoveď poznala. Reaguje, ako keby som reagovala ja.

,,Nie, teraz keď si to už pochopil tak nie," povedala som, chytila som ho za ruku a položila som si ju na brucho. Cítila som, ako sa malý prudšie pohol a mierne ma kopol.

,,Stále sa ho bojím a predsa ho milujem," povedal Mike a pozrel mi do očí, keď ruku z môjho brucha zložil. ,,A stále si myslím, že má umrieť. Ale dobre. Je to tvoja voľba a ja vidím, že je neochvejná," s tým vstal a vydal sa k dverám. Zastavila som ho.

,,Mike," povedala som a on sa zastavil medzi dverami. Neotočil sa na mňa, keď položil ruku na zárubňu.

,,Áno, miláčik?" spýtal sa nežne, ale stále sa neotáčal. Rukou som si rýchlo zotrela slzy.

,,Ty nie si hajzel, len proste sa riadiš tým, čo je správne a pôjdeš za tým aj cez mŕtvoly," povedala som. ,,Aj keby to malo tebe nesmierne ublížiť. Vieš ty vôbec, čo je sebeckosť?"

,,Áno," šepol a znelo to zronene. ,,Tú najhoršiu som spáchal na svojom bratovi. Keď som ho pripravil o dieťa len z čistej sebeckosti."

,,Ty hovoríš o Chrisovi?" spýtala som sa, lebo sa mi nezdalo, že je reč o mojej láske.

,,Kedy som pri Chrisovi bol sebecký?" spýtal sa a s tým sa poberal preč, ale ešte som započula, ako si mrmle. ,,Harper mal pravdu, že sme si až pekelne podobný." Nevedela som o čom práve hovoril, ale niečo mi hovorilo, že to vedieť nechcem. Moje dieťa ma zase koplo, aby upozornilo na to, že ho ignorujem a tak som sa pustila znovu do čítania. Mohla som otcovi odpustiť, že sa snažil ma pripraviť o to, čo mi bolo najdrahšie? Tak to som nevedela, ale vedela som, že kvôli svojmu maličkému, som ochotná to aspoň predstierať.


,,Des," objavila sa v obývačke Larissa, keď som dočítala knihu a položila som ju bokom.

,,Peter Pan?" nadvihla obočie, keď pozrela na knihu.

,,No a? Nikdy som to nečítala, tak teraz bola dobrá príležitosť. Ja som vyrastala na červenej karkulke, troch prasiatkach a to sa vzhľadom na to, že vlk je tam ten zlý, nehodí," usmiala som sa.

,,Hmm, to je fakt, ale preto tu nie som," povedala, sadla si vedľa mňa a položila mi ruku na brucho. ,,Ja len, termín sa možno už aj blíži a on stále nemá vybraté meno."

,,Ale mám," vyviedla som ju z omylu. ,,A ty ma poznáš tak dobre, že vieš, ako sa bude volať," usmiala som sa. ,,Tak mi prezraď, Lariss, akéže som mu ja dala meno?"

,,No ako ťa poznám tak Darius alebo Darien to istia však?" prikývla som jej na jej dedukciu. ,,A Chris s tým súhlasí?"

,,Chris to ešte nevie," priznala som. ,,A vlastne mu ani priveľmi v tomto na výber nedám. Chcem totiž až príliš, aby môj syn niesol jedno z týchto mien."


Robila som v izbe ešte nejaký poriadok a úplne som sa nevyznala v skriniach. Otvorila som tú Chrisovu. Chcela som ju hneď zavrieť, ale všimla som si, že tričká má hrozne rozkutrané. Chris bol práve v sprche a tak som sa pustila do zrovnávania tých tričiek. Vytiahla som dve von a všimla som si, ako odtiaľ vypadla fotografia. Padla na koberec rubom. Vrátila som teda tričká do skrine a zohla som sa pre fotku. Otočila som ju, aby som videla, čo na nej je.

,,Páni," vydýchla som, keď mi pohľad padol na prekrásnu ženu. Sadla som si na posteľ a nespúšťala oči z fotografie. Hádala som jej okolo dvadsať päť rokov možno o niečo menej. Bola nádherná. Prekrásne zelené oči v bledej tvári. Tú tvár som v podstate poznala, bola veľmi podobná tvári, akú mal Chris. Až na to, že žena mala dlhé, husté, blonďavé vlasy, ktoré jej siahali skoro až po pás. Sýte zelené oči len tak svietili. Mala na sebe prekrásne zelené šaty s bielymi čipkovanými rukávmi a vo vlasoch veľké biele kvety. Vážne bola nádherná. Hľadela som na prekrásnu ženu mierne omámene. Neviem, ako dlho som si tú fotku obzerala, keď vošiel do izby Chris. Rýchlo zbadal, čo držím v ruke.

,,Kde si to našla?" spýtal sa primračene.

,,Nehnevaj sa. Nechcela som sa ti kutrať vo veciach, ja...," chcela som to ospravedlniť. Nevybehla som na neho v tom, kto je tá krásna žena, lebo už som ju mala zaradenú, až priveľmi sa na Chrisa v črtách podobala a ja som bolo presvedčená, že viem kto to je. Chris sa usmial.

,,Ja sa na teba predsa vôbec nehnevám," povedal a sadol si vedľa mňa na posteľ. ,,Bál som sa, že na mňa vybehneš s tým, kto to je."

,,Myslím, že to viem," usmiala som sa.

,,Mal som ti tú fotku ukázať už dávno," povedal a pozrel na fotku v mojich rukách. ,,Bál som sa, že sa na mňa naštveš, že si vyvodíš zlý záver. Predsa, keď mám fotku pre teba cudzej ženy v skrini."

,,Ona je tvoja mama, že?" potvrdzovala som si niečo, o čom som bola presvedčená. Chris prikývol.

,,Volá sa Melánia," odvetil mi.

,,Bola prekrásna," šepla som a palcom som prešla po jej šatách. ,,Aspoň viem, po kom si," usmiala som sa.

,,Mám dosť z oboch svojich rodičov. Výzorovo určite," povedal, ale znelo to dosť nespokojne.

,,No to sú tie veci, okolo dedičnosti," usmiala som sa. ,,Nevadí, že si sčasti ako otec, lebo každý má v sebe aj niečo dobré a ty si zdedil po ňom asi to. Čo v ňom bolo lepšie. Nie si zlý ako tvoj otec a nikdy nebudeš."

,,Si si tým istá?" spýtal sa ma mierne nervózne.

,,Som o tom viac ako presvedčená," s tým som ho pobozkala. Fotka Melaní už v Chrisovej skrini neskončila, bola v šuplíku vedľa postele. Trvala som si na tom, aby nám bola bližšie aspoň ako spomienka.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár