Prechádzam sa po Londýne. Len tak, bez cieľa. Míňam parky, ulice, kaviarne. Niekedy pozorujem budovy, niekedy veveričky v parku, niekedy ľudí. Niekedy sa usmievam, inokedy som zamračená, ale vždy mi je dobre.

Špeciálne do galérií a múzeí by mal chodiť človek sám. Rada pozorujem obrazy, sochy, umelecké diela. Niektoré dlhé minúty, iným sotva venujem pohľad. Nikto ma nesúri, robím si čo chcem, kedy chcem, neprispôsobujem sa. Nechce sa mi. V živote so už urobila veľa kompromisov. Vlastne ich robím neustále. Čas len pre mňa si užívam.

Keď je pekne, zoberiem si knihu, deku a sadnem si pod môj obľúbený strom. Jeden mám v Hyde parku. V Kensington gardens na mňa zase čaká jedna nepohodlná lavička zase. Je umiestnená v tunely z rastlín s výhľadom na jazero a palmy. Vtedy sa cítim akoby som sa z Londýna premiestnila pomocou príbehu v knihe do zázračnej krajiny.

Keď som hladná, zavítam na Borough market. Vystojím si radu na najúžasnejšiu kávu v celom Londýne. Melú ju priamo na mieste. S týmto voňavým tajomstvom si potom vychutnávam všetky dobroty,ktoré najlepší market ponúka. Od slávnych sendvičov, čerstvých plodov mora, vegetariánskych pochúťok, ovocia po najsladšie koláčiky.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár