Či niekto povie prečo ruže sknú aj pod zemou?

Či niekto povie, že aj bolesť býva nádhernou?

Pamätá chvíle ktoré si nespomína

Omámenou myšlienkou ako dúškom vína

Slovko za slovkom keď prístav buduje

Ticho za tichom keď stenu muruje

Skláňa sa nad dávnimi slovami

V šere chladu medzi stenami

Veď za láskou nie je ľútosť

Keď aj radosť je už posadnutosť

Nikde nikto a samota nenudí

Mlčná chvíľa odpočíva od ľudí

Azda aj na básni môže záležať

Keď znovu túžime milovať

Azda aj z lásky ďalej rýmovať

A vlastne, to je jedno...

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár