Dlho v tomto všetkom si človek chcel uchovať seba, svoje nádeje, svoje túžby, svoje pocity, myšlienky, priania, emócie skrátka život. Ale čo v tom keď toto miesto je pre neho príliš nehostinné? Keď každý krok vonku stoji kopu úsilia? Chystať sa pripravovať sa zvrieť oči vyjsť von a dúfať, že nič zlé sa nestane. Veril som a dúfal, tešil som sa a cítil. Miesto kde som bol bolo úžasné. Kde som teraz? Niekde ďaleko preč od ľudí, akoby na Marse. Pocity a životnú atmosféru mi zabezpečuje azda len akýsi skafander. Lenže to je umelé. Už chcem pokoj, zhodiť skafander a nikdy ho už nenosiť. Zložím ho, čoskoro zložím, nadýchnem riedkej atmosféry a vyprahnem. Vyprahnem, budem podobný tomu svetu kde som. Vyprahnutý jednofarebný bez pocitov. Už nebudem cítiť a bude to jedno. Telom živý a dušou mŕtvy, necítiť nič. Kedysi som to už spravil, no tentoraz už nechcem znovu ožiť.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár