Dajte mi silu
Oči do diaľavy upieram
Všetko čierne zdá sa
No bolo to fajn
Kedysi
Odrazu sa to zmenilo
Či mením sa len ja?
Nebesá i zem mlčia
Odopierajú mi pomoc
Musím si poradiť sama
Ale je to ťažké
Neraz chladnú, neprístupnú hrám
No slzy duše už prelievam
Ukázať slabosť všetkým okolo?
To nikdy
Všetci naokolo sú veselí
Tak prečo ja sa neteším?
Veselá vrava i smiech rozozvučali každé ústa
Mne slzy tečú po tvári
Pripadám si odrazu taká pustá
Prehovoriť nedokážem, nuž mlčím
Obloha stmavla
Sťaby pomstu prisahala
Nasledovalo ticho
Také neprirodzené
Niečo sa musí stať
Veď ticho pred búrkou
Nikdy dlho netrvá
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
rijanqa
12. 11.novembra 2007 15:07
Teraz neviem, ako na to mám reagovať Viem, o čom to je. Ja som zažívala niečo podobné moja... A teda viem, čo prežívať, ale ja som to zažila zo strany kixu "kamošov" v lete... Aaa toto je asi o tom, koho nemenujem... Nádherná báseň, strašne lezie na city... myslela som tým, že je moc smutná. A dá sa ten smútok pochytiť.
2
Zasa sa ti podarilo dostat emocie na povrch. Kazdy kto sa obcas citi podobne to pochopi, aj ked sam na to casto nema spravne slova... ty si ich nasla a pouzila
Napíš svoj komentár