Som smutná z toho, že ľudia sa už nevedia tešiť z maličkostí.
Desí ma, že to takto už ostane navždy.
xxx
Prečo si ľudia nevychutnajú vydarený cestovinový šalát, plný chuti a energie, ale radšej "chmúria obočia" nad nevydareným pracovným dňom?
Prečo ľuďom nedodá malá, práve sa prebúdzajúca slnečnica radosť zo života, ale oni si ju ani nevšimnú a naďalej premýšľajú nad hádkou s priateľkou?
Prečo je úsmev kamarátky či partnerov bozk už len samozrejmosťou a obyčajné rande v kine je stále len obyčajným rande v kine, bez hlbšieho zmyslu a čara?
Som šťastná, že som človek, ktorý považuje každý záchvat smiechu s kamarátmi, bozky po celom tele od priateľa a pocit spokojnosti na duši, za skutočné potešenia v živote. Ba až v podstate za zmysel svojho života.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár