Večer si sadám ku knihám otvorím si Náuku o spoločnosti a začínam čítať. Čítam si to asi tak 5 krát, ale potom sa zastavím a hovorím si v duchu ,Čo to vlastne čítam? Veď ja si z toho nepamätám ani slovo." No asi takto sa mi ľahko učí Filozofia. Ok. Nechám to tak a budem sa modliť na hodine, aby ma nevyvolala. Krásnu noc preruší budík, ktorý ma budí a ja viem, že už prichádza moja chvíľa. Idem do školy a ako prvá hodina je NOS. Učiteľka na začiatku hodiny povie ,,Dnes si preskúšam aj ôsmich žiakov". V tom momente mi žalúdok dá poriadnu facku po hlave a moju tvár obleje pot. Prvý človek je vyvolaný. Paráda, už len sedem. Druhy tiež, veľmi sa teším. Tretí je v suchu. Ale neviem prečo, čím ďalej sa blíži ku koncu hodiny, stále viac a viac mám zlý pocit. Už vyvolala piateho a v hlave mam cirkus. Časom si hovorím aj, nech ma vyvolá lebo tento stres sa nedá zniesť. Óooo. Ánooo. Už sa venuje týmto piatim takže už nikoho nevyvolá. Začnem si od radosti písať na prvú stranu zošita ,,Ja som to prežil". No a ako narokom, keď som si to krásne obťahoval prišla ku mne učiteľka. Veľmi som ju nevnímal no ale rukou som si prekryl slova ,,som prežil" aby to nevidela. Krásne som si maľoval ,,JA" a ona sa niečo pýtala. Prve som si myslel že sa rozpráva so spolužiakom ktorý odpovedá. No ona znovu zopakovala otázku stojac pri mne. Ja som si ďalej kreslil. Tretí krát zopakovala otázku a poklepkala po mojej lavici. Vtedy ma napadlo, že to asi hovori mne. Pomaličky som zdvihol hlavu a pozrel som sa na ňu ako keby prišla z marsu. V tom momente sa celá triedy začala smiať. Skúste si tipnuť čo ma čakalo. No jasne, že ďalšia krásna veľká päťka v triednej knihe. Takže moje ponaučenie znie, že sa nikdy nemám radovať vopred.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
to je študentský život, raz na to budeš spomínať ako na zlaté časy