Zhasnem lampu, zavriem oči a vtedy, presne vtedy, to celé začne. Pred očami sa mi mihá okamih za okamihom, spomienka za spomienkou. V tej chvíli si v mojej hlave len ty a nik iný.
Všetko sa zomlelo tak rýchlo. Tak strašne rýchlo som sa dostala do tvojho sveta, do tvojho života a ty zase do toho môjho. Zo začiatku som sa bála, nechcela som si ťa pustiť k sebe blízko. Bála som sa, že ma zraníš, ublížiš mi.
Ale to po čase pominulo. Doslova som sa namotala, tak ako sa len dalo, aj keď to tak miestami vôbec nevyzeralo. Nedávala som to nejako extra najavo. A možno aj pre to, to všetko tak rýchlo ako prišlo aj odišlo.
Dennodenne si vravím: ,, Ale, to už je dávno za mnou, už je to dobré, zabudla som na to!“
Avšak tá hnusná realita je úplne iná! Ja som na nič nezabudla. Práve naopak. Všetko to sa ma neskutočne dennodenne týka. Stále, ako naschvál, je tu niečo, čo mi ťa neustále pripomenie.
Stačí úplná drobná maličkosť a som v tom.
Ono v podstate nie je chvíľa či chvíľka, kedy by som si na teba nespomenula. Stačí, že sa ráno zobudím a moja, možno nie hneď prvá, ale nejaká ďalšia myšlienka v poradí, smeruje k tebe.
Je hlúpe to, čo v poslednej dobe robím. Stále si opakujem: ,, Dokelu, ale veď toto vôbec nie som ja!“
Sama poriadne nechápem tomu, čo sa okolo mňa deje. Vážne sa to všetko rýchlo zomlelo. Ani poriadne nič nezačalo.
Ani som poriadne nezačala žiť svoj nový a iný život, ktorý sa mi spočiatku páčil, časom som však pozerala do zrkadla na seba s tým, že som niekto úplne iný, v podstate, že nie som dobrým človekom ...
Bola som iná, áno, ale šťastná ... s tebou ...
A bolo mi neskutočne jedno kým som, kde som ...
Bola som hlúpa? Naivná? To je dosť možné
Vtedy som sa tak na to nepozerala.
Či ľutujem? NIE ! Rozhodne nie.
Všetko to, čo som zažila s tebou mi stále za to, ver mi ... Každá jedna sekunda, minúta či hodina. To čo sme spolu prežili, na to nikdy, nikdy nezabudnem. A ver, že sa to dosť ťažko spomína.
To čo píšem, v žiadnom prípade nie je správne, viem to a predsa to nerešpektujem. Budem za to pykať. A nie len raz. Som si plne vedomá.
Ja len, že ... že ... proste, že mi chýbaš ....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár