Rozprestiera sa vôkol mňa.
Cítim prázdnotu.
Prázdnotu, ktorá ma ubíja.
„Haló! “
Ani výkriky z plných pľúc mi nepomôžu narušiť toto prázdno.
„Počuje ma niekto? “
Žiadna odozva.
Panika sa pomaly rozprestiera vo mne ako niečo skazené, prekliate.
Neviem sa toho zbaviť.
Podlomili sa mi kolená. Cítim pod sebou zem.
Je to zem?
Na zem je to až priveľmi hladké.
Ani jediná štrbina, ani jediná nezrovnalosť v dokonalosti podo mnou.
„Pomôžte mi niekto? “
Hlas mi slabne. Niečo mi tečie z očí.
Sú to slzy?
Ja plačem?
Beznádej sa zmocňuje môjho tela.
V tej chvíli, ako som takmer prepadol beznádeji, niečo počujem. Je to tak slabé. Takmer nepočuteľné. Musím prestať plakať, aby som to začul. Nejde to, slzy tečú i naďalej. Musím sa viac snažiť. Pomaly prestávajú tiecť.
Sústredím sa, aby som rozoznal ten zvuk.
Je to hlas.
Veľmi slabý.
Akoby niekto kričal z obrovskej diaľky.
Odkiaľ ten hlas pochádza?
Z prázdnoty?
Či ten hlas vychádza priamo zo mňa?
Beznádej ustupuje. Celé moje snaženie spočíva v tom, aby som rozoznal slová, ktoré na mňa prehovárajú.
Vravia:
"Bež, utekaj, ako len môžeš! "
Vstal som a začal utekať.
Bežím.
Vôkol mňa sa rozprestiera tma. Avšak na tom nezáleží, ja budem utekať naďalej...
Read more: » www.animedream.sk/index.php?... option=com_content&task=view&id=658&Itemid=72#ixzz0Mf6OB7aY
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
lussatko
29. 7.júla 2009 19:10
hmmm... kvalitka
Napíš svoj komentár