Sny sú také čisté, a pritom sú hmlisté, pričom vidím všetko tak priehľadné.
Myseľ je chybná, no stále silná, občas aj hmlisto čistá.
Nepoznám sám seba, myšlienky mám stratené, pre teba aj tak bezcenné.
Polnoc mi odbila, a tým sa sila mysle zlomila, vidím už len obraz tmavý a k tomu tak priehľadný.

Keď sa ráno prebúdzam a oči pomaly otváram,
zabúdam na všetko nepodstatné, staré a bezcenné.
Minulosť je staré klišé, zabudnuté v dávnom sne.
Vítam všetko nové, čo je pre mňa dobré.
Som perfektný grázel, ten najhorší z možných.

Cítim sa šťastne, keď ťa znova stretávam, viem, že nezaslúžim si ťa.
Omylom nechceným, stratil som anjelov, ktorý ma chránili.
Každý deň znášam pohľady, od ľudí prítomných.
Považujú ťa za človeka, anjela i démona.
Som perfektný grázel, ten najhorší z možných.

Ty si tá najlepšia, pre mňa nedosiahnuteľná.
Sám som si to pokazil, nikomu neveril.
Mám výzor anjela a dušu démona, ktorý ťa prepadá, stále a dókola.
Si ku mne najlepšia, vôbec nie najhoršia.
Som perfektný grázel, ten najhorší z možných.

Káva ma vzchopila, do nového boja potisla.
Priznávam si svoje chyby, tie moje malé viny.
Myseľ je dnes prázdna, stratená vo víre snov.
Som perfektný grázel, ten najhorší z možných.

Taký som, taký som, taký som...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár