Býval som na izbe s jedným mužom.
Mal tridsať dva.
Spoločne sme sa rozprávali a smiali.
Všetko bolo v poriadku.
Až sa zjavil PAVÚK!
Ten muž sa na mňa vykašľal.
Začal sa hrať s pavúkom.
Zhováral sa s ním celučké hodiny.
Dokonca mu spieval uspávanky.
Čítal mu na noc i leporelo.
Sedel som ticho na svojej posteli.
Pozoroval som ho ako sa hrbí v rohu pri stene.
Prihováral sa pavúkovi roztomilým tónom.
Bol som o samote a odkopnutý.
Pochodoval som zamyslene po izbe.
Ruky za chrbtom.
Musí predsa existovať spôsob ako ho dostať.
Zastavil som sa s povzdychom.
Nechcel som pavúkovi ublížiť, i keď za to mohol.
Chcel som ublížiť jemu.
Bolo to neuveriteľné.
Zrazu som presne vedel čo mám robiť.
Sadol som si k stene na zem.
O chvíľu prišiel chlap s veľkým úsmevom.
Povedal som mu, že sa priatelím s jeho pavúkom.
Zbledol a začal byť hysterický.
Chcel po mne hodiť posteľ, ale našťastie ju nezdvihol.
Na to som sa zdvihol ja.
Otvoril som dlaň.
Pavúka som hodil po ňom.
Pavúk spadol a muž ho nechtiac pristúpil.
Potom prišiel muž.
Vlastne dvaja muži.
Vzal som si svoje lieky a šiel spať.
Rozprával som lekárovi o tom pavúkovi.
Divne po mne zahliadol.
Nechápal som tomu.
Vraj tam žiadny muž nikdy nebol.
Ako že nebol? opýtal som sa ho.
On vraj, proste nebol.
Nemohol som tomu uveriť.
Myslel som si celý čas, že ten pavúk neexistuje.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
lubobs
12. 1.januára 2011 17:17
vieš ako sa veľmi smejem?
Napíš svoj komentár