Malá boliestka, ktorú si pofúkaš sám, malá ranka ktorá je detská
V dlaniach stále hlbšie čiary, na rube stále hrubšie žily
Tak naivný a opojený nebom pohľad,
Povedz mi prosím kde to bolí a ako veľmi to bolí
Ktorá boliestka bolí najviac, ktoré zbohom bolo najškaredšie?
Ako veľmi to boli? Chcel by som ti priložiť na to miesto ruku
Dovolíš mi objať ťa? Aspoň raz sa pozrieť do hĺbky tvojich očí,
Keď horúci dážď leta spaľuje telo, zahadzuješ oblečenie a svoju osobnosť
Tak vysoko ako len dočiahneš, tak veľmi ako len túžiš,
Zbaviť sa svojich starostí, zbaviť sa svojej osamelosti a uzavretosti,
Horúci dážď padá pomaly a vypaľuje známky ukrytých rán
Povedz mi kde to bolí, viem, že tam nedočiahnem,
viem že som možno naivný.
V čiernom nebi, v kĺzavých hviezdach a žiari slov už nie je,
Ktoré zbohom mohlo byť najhoršie,
Ktoré ti ublížilo viac, a pre ktoré sa trápiš najviac
Vysoko tak vysoko ako dočiahneš, tak vysoko ako vyskočíš,
Odosobniť sa od skutočnosti, vytrhnúť sa zo svojho tela,
Preniesť sa preč.
Opustiť svoje miesto
Nájsť ho...
Ako veľmi ťa to bolí? Ako veľmi trpíš? Kde je to miesto?
V živote nesmieš byť stále smutný i keď je život smutný...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
nestratím sa.