Pre ľudské stvorenie je prirodzené, že sa z času načas cíti ovalené každodenným stereotypom, kráčaním po tých istých miestach, stretávaním sa s tými istými ľuďmi a jednoducho má strašnú chuť vypadnúť niekam veľmi veľmi ďaleko.

Ale paradoxom je, že keď človek túto možnosť má, nevyužije ju.

Prečo?

Pravdupovediac vôbec som netušila prečo sú ľudia ochotní vzdať sa svojho sna a proste ho len tak zahodiť za hlavu. Veď predsa keď niekto niečo chce, tak by si mal ísť za tým, či nie? Veru netušila som prečo sa to deje, ale už tým ľuďom - mimochodom dobrým kamarátom, ktorí sa rozhodli stráviť celé leto na Slovensku (napriek tomu, že to tu nenávidia a nadávajú na všetko, čo sa v našej malebnej krajinke pohne) začínam rozumieť.

Doma sa človek cíti v bezpečí. Nech sa deje čokoľvek, stále sú tam pri nás ľudia, na ktorých sa môžeme obrátiť, vyspovedať sa im, v núdzi požiadať o pomoc.

V cudzom svete ste hlavne sami za seba.

Nie sú tu rodičia, ktorí vedia psychicky podržať, keď sa cítite zle alebo požičajú peniaze, keď nemáte. Nie sú tu vaši milovaní - nenávidení súrodenci, ktorí vám obyčajne lezú neskutočne na nervy, ale keď ich týždne nevidíte dali by ste čokoľvek za jednu z tých banálnych súrodeneckých roztržiek, ktoré sú doma na dennom rozvrhu. Nie je tu s vami váš najlepší kamarát, s ktorým ste prežívali všetko spoločne.

Človek sa skrátka dostane ďaleko od týchto všetkých ľudí a občas sa chce vrátiť tam kam patrí.

Ale nie je to koniec koncov to, čo človek chcel? Vymaniť sa spod stereotypu, zažiť zmenu a nestýkať sa celý život s tými istými ľuďmi? Tak prečo mu potom čosi chýba?

Rozumiem. Je prirodzené, že človek sa nechce cítiť sám. A to je dôvod prečo sa napriek túžbe cestovať, rozhodne ostať doma. Občas sa chcem vrátiť.

Je pekné vidieť kus sveta (obzvlášť keď je to vaša vysnívaná krajina) ale domov je domov. "Home sweet home" (ako hovorí jedno britské príslovie). A má čosi do seba.

P.S. To, že si práve krátim dlhú chvíľu v jednom neveľkom americkom mestečku tisícke kilometre od domu a píšem týchto pár osamelých riadkov však nič nemení na tom, že Amerika je pre mňa jednoznačne obrovská skúsenosť (vzhľadom na množstvo situácií, s ktorými som sa tu musela vysporiadať) a ak by som mala šancu dostať sa sem druhýkrát rozhodla by som sa cestovať opäť.

Len slabá chvíľka a lonely feeling. That's it.

 Denník
Komentuj
Napíš svoj komentár