V hlave mi rezonuje otázka,ktorú mi tam len tento týždeň vložil môj veľmi dobrý kamarát.
Podľa neho sa mám zbaviť tohto starého deštruktívneho života,ktorý žijem,zbaliť ho do veľkej krabice a zahodiť ju do hlbokej priepasti,aby ma už nikdy neprenasledoval.
A začať niekde inde úplne odznova od začiatku...
Konkrétne v zahraničí kde on už niekoľko rokov žije.
Popravde uvažujem o tejto možnosti deň čo deň od vtedy čo som sa ju dozvedela.Lebo čo ak to je možnosť ako byť konečne šťastná?!
Lenže ja nedokážem opustiť tento "starý" život aj keď nie je podľa mojich predstáv a nie je tu asi nikto,kto by ma tu držal a kvôli komu by som tu mala ostať.
Aj keď...je tu jeden človek,ktorý by mi veľmi chýbal,ale ja jemu evidentne nie kedže on ma do toho zahraničia mihnutím oka poslal len ako sa to dozvedel.
Lenže čo keď ja nedokážem robiť ani malé rozhodnutia len tak zo dňa na deň a nie to ešte takéto veľké.Lebo väčšinou riešim veci až keď nemám na výber a som "nútená" vybrať si nejaké riešenie.
Ach povzdychnem si so slzami v očiach a dopijem už druhý pohár vína.
Jediné čo teraz skutočne potrebujem je aby ma niekto silno objal a ja by som sa mu mohla vyplakať na ramene (teda ono ide o jednu konkrétnu osobu...) lebo by sa mi aspoň uľavilo na duši aj keď môj problém by to nevyriešilo.
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ale drzim palce