Ďakujem,že si...

Tento blog by som veľmi rada venovala môjmu kamarátovi,ktorí mi je ako brat,najlepšia kamarátka,jediný člen mojej rodiny,no skrátka znamená pre mňa veľa.Aj keď viem,že si toto neprečíta,lebo nevie o tom,že píšem blogy,aj tak mám potrebu o ňom napísať.

Ale aby som vás uviedla na pravú mieru,tak toto nie je žiadne priateľstvo s výhodami!

Je to človek,ktorí je tiež veľmi skúšaný životom a oboch nás spája neskutočne silné puto aj keď sme ako oheň a voda a vieme sa pohádať aj za maličkosť.Vtedy sa na nejaký čas odmlčíme a dáme si pauzu,ktorá nám aj tak dlho nevydrží

Poznáme sa už zopár rokov a bol pri mne pri všetkých mojich "prúseroch" a ja pri tých jeho.

Veľmi veľa krát ma zachránil...prišiel pre mňa aj o 2-3 v noci keď mi ex robil zo života peklo a sedel so mnou do rána v aute pokiaľ sme nešli do práce,držal ma v objatí keď som "revala" a nevedela prestať,videl ma úplne na dne,keď som mala veľmi zlé obdobie a nedokázala som ani spávať,držal ma za ruku keď som mala otravu alkoholom a takto by som mohla pokračovať do aleluja...

Cením si,že som nikdy od neho nepočula jediné slovo,ktorým by mi vyčítal čo všetko pre mňa spravil.Ja som sa mu vždy samozrejme snažila jeho snahu a ochotu opätovať a keď bol on v "sračkách" alebo potreboval moju pomoc a prítomnosť.

Uvedomujem si,že raz o neho prídem keď si nájde partnerku,ale z celého srdca mu to prajem a budem mu držať palce,aby bol konečne šťastný,lebo si to zaslúži.

Viem aj to,že on ku mne cíti viac ako len kamarátstvo,ale toto sme si už dávno ujasnili,že ja ho nedokážem milovať a tým sme túto kapitolu uzavreli.

Sme vlastne takí dvaja tragédi,ktorí si nevedia nájsť životného partnera,nevedia nájsť šťastie,nevedia žiť jeden bez druhého,ale nevedia žiť ani spolu.


Na záver hádam,len ĎAKUJEM,že ťa mám a že si bol vždy pri mne,keď som ťa potrebovala...

 Denník

8 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu