Ked ludia píšu o rôznych podrazoch , negativnych skúsenostiach s ludmi a tak podobne, vačšinou samých seba vykreslujú, ako nevinné obete.
V živote som pochopil 3 veci.
1.Nikto nie je bez viny.
2.Nikto nepozná celú pravdu - niektorí sú k nej len blizšie a iní sú od nej dalej
3.ludia robievajú veci, ktorých dôsledky moc nechápu a to ich zbavuje zodpovednosti.
O trojke vám idem napísať.
Nebol som obeť sprisahania, bol som jeho súčasťou.
,,Nie je nič lahšie, ako človeka, proti ktorému sa všetci vzpiknú označiť za paranoidného.''
Na základe tohoto príbehu sa zo mna stal lepší človek, pretože , hoci v nom vystupujem takmer po celú dobu ako záporná postava , nakoniec som tak znenávidel ohováračky a domienky , neopodstatnené a nepodložené tvrdenia o iných ludoch, že už takéto veci nepočúvam a ani sám nešírim.
Teda... snažím sa.... tiež som len ludská bytosť, ktorá občas svoje zásady poruší.... ale snažím sa.
Celá vec sa odohrala na sídlisku, kde som vyrastal.
JEDNU VEC SVOJMU DECKU NESPRAVíM NIKDY !.
Nebudem z neho robiť nasilu slušnáka a držať ho v igelitovej bubline.
Pretože škola je život a život sú ludia.
Kto nevyrastá medzi svojimi , ten to má v živote o niečo náročnejšie ako ostatní, lebo nikto nemôže žiť v igelitovej bubline večne.
Obeťou sprisahania, o ktorom vám napíšem bol práve chalan , ktorý vyrastal na dedine 15 kilometrov od školy,kam ho vozil otec a ako sám povedal, vačšina jeho susedov boli dôchodci.
Ideálna obeť.
Naivná , nevinná, s dobrými úmyslami, snažiaca sa zapadnúť.
Bohužial jeho otca vyhodili z práce a jeho rodičia si nemohli dovoliť platiť hypotéku.
Boli donútení predať dom a nasťahovať sa do mesta.
To sme vtedy o nom nevedeli. Vtedy to bol len 17 ročný nový prosťáčik v parte, ktorý sa prisťahoval na naše sídlisko.
V dalšej časti s podnadpisom príbeh (niekedy večer) vyrozprávam o jedinom regulérnom svinstve, ktorého som sa v živote zúčastnil.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
uggla
24. 1.januára 2012 13:31
V topke? ej
Napíš svoj komentár