V detstve bolo všetko farebné
no ako starneme všetko šedivie
Veci biele zrazu čierne sú
ľudia zo svojej naivity triezvejú
Slzy šťastia nahradili smútku slzy
život začína byť príliš drzý...

Keby dalo sa žiť vo vzduchovej bubline
smiať sa s pocitom, že nikdy nepukne
Keby bol život ako rozprávka
kde by nebola faloš ani pretvárka
kde by ľudia mali sa radi
kde by si zo srdca šťastie priali...

Lenže realita je iná
brat brata od chrbta pichá
Slovko "prepáč" chýba
ach, tá ľudská pýcha...

 Blog
Komentuj
 fotka
lubobs  6. 2. 2010 11:39
no jo..

není to celkom tak, že je to čím ďalej čierne...prístup sa vždy mení..
 fotka
domusqa  6. 2. 2010 11:45
Napíš svoj komentár