VVYUžÍVAM SVOJU SKORO SLEPOTU

Začalo to už dávnejšie, lenže som tomu nevenovala pozornosť. Niečo také som ja nemohla dopustiť a hmm...tá irónia osudu. Nie, to nemôže byť pravda! Mne totiž odchádzal zrak. Chápete to?
Učiteľka, ktorá sa chcela venovať nevidiacim deťom...ehm!
A viete kedy som nadobudla istotu, že slepnem? Pri učení braillovho písma. Učila som sa očami, ale v ten deň nie a nie rozpoznať tie bodky, vlastne slovo poskladané z bodiek. Zavrela som oči a donútila sa prečítať to hmatom, bez zrakovej kontroli. Trvalo mi dve minúty prečítať jediné slovo len hmatom a viem aké to bolo slovo: vodník.
Ale som sa nevzdala a išla som do Košíc na terasu za lekárom. Týždeň som si tam poležala kým mi spravili vyšetrenia a povedali, že dá sa to operovať, ale to potrvá a nebude to lacné. Bolo mi to jedno, súhlasila som so všetkým. Zatiaľ som nechala špeciálnu pedagogiku a robím si masérak. Je to drina aj preto lebo sa učím ako nevidiaca a to tak, že keď učiteľka ukazuje zostavu hmatov, ja si položím svoje ruky na tie jej a vlastne kopírujem jej pohyby.
A lekár mi tiež vychádza v ústrety: Keď vysvetluje odstupy a úpony svalov, ukazuje to priamo na mne. Najprv mi to bolo čudné, že sa cudzý chlap dotýka môjho tela, ale už som si zvykla.
A latinčinu som sa učila so spolužiačkou a to tak, že ona sa učila nahlas a ja som ju počúvala...vlastne všetko som sa učila tak. A je to super lebo sa navzájom vyskúšame a kontrolujeme...dobre, ona kontroluje mňa.
Takže si spravím masérak a po operácii očí sa vrátim k špeciálnej pedagogike.
..

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu