O kráľovičovi a dievčine Kristínke II.

„tvoj prvý drak?“ opýtal sa keď videl pri jej nohe plávať zlatý roh draka. „ už desiaty“ hrdo odvetila a zdvihla roh. „si nádherná“ šepol a spravil k nej krok. „môžem sa ho dotknúť?“ opýtala sa ledva počuteľným hlasom. On na miesto odpovede chytil jej ruku a položil si ju na svoje prirodzenie. Bola prekvapená aké to bolo jemné a ako to žilo pod jej rukou.
Ovinula okolo neho svoje prsty a trochu stisla, pričom Václav vzdychol. Prestrašene ho pustila „prepáč, nechcela som ti ublížiť.“ Vystrašene zašepkala a Václav sa musel rozosmiať.
„nie zlatíčko, neublížila si mi, skôr naopak...bolo to vzrušujúce“ usmial sa a privinul si ju do náručia. „túžim ťa milovať“ šepol jej do ucha a prisal sa jej na pery. Ona ho objala okolo krku a aj keď nevedela ako to myslel súhlasne prikývla a svoj jazyk mu vsunula do úst.
On sa po chvíli zohol a zobral ju na ruky...odnesiem ťa na breh šepkal jej medzi bozkami.
Položil ju do trávy a hodil sa vedľa nej. „máš krásne vlasy, ako lesná žienka“ smial sa, pričom jej obkrúcal pramienky vlasov na prst.
Ležali v tráve a hrali sa...dotýkali sa: prstami, perami, jazykom a cítili sa ako vo sne.
„zlatíčko a kedy ma budeš milovať?“ celkom nevinne sa spýtala Kristínka. Václav sa musel znova rozosmiať...“zlatíčko...ja ťa pomilujem kedy chceš lebo milovať ťa už milujem a to je trochu iné“ vysvetloval jej oblizujúc jej bradavku. „tak ma pomiluj teraz!“ ozvala sa rozhodne. On sa usmial a roztiahol jej nohy, kľakol si medzi ne a pomaly začal do nej vnikať.
Po skoro hodine si ležali v náručí, unavení, ale šťastní

 Rozprávka

5 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu