Celý deň jej tyrol neschádzal z mysle. „kto ho vie, akú mladú dievčinu sa snaží zase zachrániť...“ spomenula si a pri tejto myšlienke ju trň žiarlivosti bodol priamo do srdca. Zahryzla si do rumených pier a zahnala tú dotieravú myšlienku.
Popoludní jej srdce poskočilo lebo tyrol sa pobral k pekárovi sa na ňu pozrieť.
Zastala pred ním a hľadela na neho so žiariacim pohľadom svojich fialkových očí. On sa na ňu usmial a potľapkal ju po ruke so slovami: oči ti žiaria ako dve drahokamy, vidím, že si tu šťastná, tak ja môžem odísť. Strhla sa, ako by ju uštipol had. Oči jej potemneli a so smutným hlasom sa spýtala. Odchádzaš? A kam? Uškrnul sa a pritiahol si ju a vtlačil jej horúci bozk na pery.
Omámená tým bozkom na neho hľadela, jazykom si prechádzajúc po perách, ako by chcela chuť toho bozku si zapamätať na vždy. Odchádzam strážiť severné hranice lebo tam pácha ľuďom zle banda pytliakov a zrejme sú to tí, ktorí zavraždili tvojich rodičov. Mimovoľne sa do neho zakvačila; nechoď prosím, nechcem prísť aj o teba. Povedala to s takou samozrejmosťou, ako by jej patril. Ale ja musím a chcem. Vyhlásil rozhodne a ona vedela, že by ho márne prosila. Sklonila hlavu, aby nevidel slzy, ktoré sa jej nahrnuli do jej krásnych očí. Počkáš na mňa? Spýtal sa jej zdvihnúc jej bradu.
Prikývla a mierne sa usmiala. Znovu ju nežne pobozkal a odišiel.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
tibia  13. 11. 2013 16:19
UZ SOM SI MYSLEL ZE SI SA NA LAUVRIKU VYKASLALA
ALE PKNE
 fotka
biancadetolle  13. 11. 2013 18:17
@tibia , zrejme si jediný, kto sa laure potešil
 fotka
trdelniiiq  14. 11. 2013 00:30
Co je to za zvratenu dobu, ked pytliaci lovia uz aj rodicov malych dievcat.
Napíš svoj komentár