Ako Adel predala svoje telo

Mami? Zuzka chytí za ruku svoju mamu, pričom oči má upreté na jedno rozmaznané dievčatko, ktoré práve odhodilo na zem svoju desiatu; obložený rožok so salámou. Prečo to odhodila? Jej mama so smutným povzdychom pokrútila hlavou...neviem moja, možno jej nechutí. Zuzka jej stisla prsty, no hneď ich pustila a rozbehla sa ten rožok zdvihnúť. S rozžiarenými očkami stískajúc si ten pre ňu vzácny poklad v ručičke sa vracala k mame. My ho spapáme, že mamička, že? Veď už tak dávno sme nič nepapali. Uprela svoj prosebný pohľad na jej tvár. Jej mama potláčajúc slzy ju pohladkala po vlasoch a potichu šepla: spapaj ho ty moja malá, ty potrebuješ energiu. Dobre spapám, ale aj tebe dám odkusnúť. Zasmiala sa Zuzka a hneď začala ten rožok odbaľovať. S chuťou doňho zahryzla a podávala ho svojej mame: teraz ty...aby malú neurazila odhryzla si z neho malý kúsok a vrátila ho dcérke. Ďakujem ti maličká, si dobré dievčatko. Smutne sa usmiala a išla si sadnúť na lavičku. Ach, kedy už príde! Vzdychla si hľadiac na ulicu. Koho čakáme? Zvedavo sa spýtala Zuzka. Jedného uja, ktorý mi sľúbil, že nám pomôže. Odvetila s nádejou v hlase. Pomôže? Ako? Dá nám peniažky? Zuzka práve dojedla a začala sa obzerať. Nikde ho nevidím. Vzdychla a sadla si k svojej mame. Ona ju objala a potichu chlácholila. Neboj sa moja, on príde a donesie ti čokoládu a cukríky. Zuzka hneď spozornela; naozaj? Donesie mi čokoládu a cukríky? Jej mama len prikývla lebo práve ho zbadala. Kráčal k nim asi 60 ročný chlap s nákupnou taškou v ruke. Už ide. Šepla malej do ucha. Ona sa obzrela a pri pohľade na chlapa sa zachmúrila. Nie je ani trochu sympatický. Zahundrala si po tichu. Chlap k nim konečne došiel a usmial sa na Zuzku. Ty si Zuzka však? Mám tu pre teba niečo. Siahol do tašky a podával malej veľký sáčok sladkostí. Ona ho naradostene prijala a slušne poďakovala: ďakujem pekne. Konečne pozrel na jej mamu. Adel, môžeme sa pozhovárať v súkromí? Zuzka moja, choď si pomlsať hentam na druhú lavicu, ja sa musím porozprávať s ujom. Ozvala sa k malej. Mhm, už idem. Zahundrala a odišla na 20 metrov vzdialenú lavicu. Ehm...začal chlap. Koľko peňazí potrebuješ? Aspoň stovku. Odvetila ihneď. Chlap sa zamyslel, ale o chvíľu sa ozval. Dobre, dám ti tie peniaze, ale niečo za to očakávam. To mi je jasné, ale čo? Isté službičky. Máš krásne telo a ja po takom tele dávno túžim. Mám sa s vami vyspať? Nooo! Raz by som to rád skúsil, ale keď že som chorý stačí mi sa pohrať s tvojim telom a ty ma vyfajčíš aspoň raz denne. Adel sa zamyslela, no napokon súhlasila. Ale peniaze potrebujem hneď teraz. Viem a tu ich mám, siahol do vrecka a podal jej celú stovku. Tak sme sa dohodli...čakám ťa dnes večer. Podal jej tašku a odišiel.

 Vymyslený príbeh

4 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu