Sedíš v zábleskoch ranného slnka
Nevidíš, že by sa ti malo niečo stať
Ani to, že by ti chmúra mala hlavu sťať
Na to ti nedôjde vôbec myšlienka

Pritom útroby tvojho hlbokého ja
Tie sú v diaľke tisíc rokov od raja
Sleduješ dianie vôkol seba
A zrazu ťa ovalí chmúry laba

Padáš na zem ako kus šutra
A na tvojom tele sa rozpúta vatra
Horíš a pálenie ťa ničí úplne
A kričíš ako ranený vlk útrpne

Oči otvoríš a vravíš „Satanáš“
A ihneď sa začneš modliť „Otče náš“
To, ale na netvora sa skúšať neoplatí
Pretože on sa ti za to peklom odplatí

Neuposlúchol si a nechal ťa zhorieť za živa
Tam išla s tebou tvoja veľká pýcha
Telo na zemi ostalo celé prašivé
Tvoje ja, obal i duša na zemi dodýcha

Koniec, prázdno, temno ničota
Tvoja duša v pekle za chvíľu uhorela
Hold, Satan, ten nevie, čo je to ochota
Preto priková tvoju dušu, aby z pekla neutiekla.

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  3. 5. 2012 17:07
podla mna napisat optimisticku basen je OVELA tazsie ako napisat pesimisticku. preto tu mame tolkych pesimistickych basnikov
Napíš svoj komentár