Ako jeden múdry človek povedal "Každý príbeh ma šťastný koniec, ak nie, znamená to, že sa to ešte neskončilo." Viem, že život je krásny a všetko sa na dobré obráti. Viem, že v to čo veríš stane sa. Tieto otrepané frázy som počula asi miliónkrát z každej strany.

No ja už tým kecom neverím. Ak by boli pravdivé darilo by sa mi aspoň v niečom, no posledný rok ide môj život dolu vodou, všetko sa mi rúca...

Najprv trochu pozitívne, začalo sa to v prváku na strednej...

Stredná škola, nový život, noví ľudia, noví chalani. Vraj najlepšie obdobie z celého života? Môžem len súhlasiť, bol to krásny bezstarostný čas plný zážitkov. A tu sa začal môj príbeh, ako prváčky sme samozrejme pokukovali po starších chalanoch.

Ja som sa zaľúbila do jedného druháka. Volal sa Dávid, bola som z neho úplne paaaaf. Moje pobláznenie trvalo celý školský rok bez toho, aby sme prehodili aspoň slovo. Rok som ho len sledovala po chodbách a každý deň som sa rozplývala, aký je úžasný.

Prišli prázdniny a ja som ho nevidela som ho ani raz, býval dosť ďaleko odo mňa, takže ani nebola nádej, aby sme sa náhodne stretli. No jeho facebookový profil som mala skontrolovaný každý deň, bol moja závislosť. Bolo leto, no ja som sa už tešila do školy. Tešila som sa, že ho zase každý deň uvidím. Každý deň mi pripadal ako mesiac.

Keď som sa konečne dočkala a prišiel 1. september, bola som najšťastnejší človek na zemi. Uvidela som ho a žasla som, bol ešte krajší ako predtým, bol vyspelejší, zrazu bol z neho muž. Dva mesiace boli dlhá doba, zmenil sa. Už som bola druháčka, už nie len ta malá prváčka, zrazu som cítila, že by som oňho mohla nejako zabojovať, že uňho mám šancu.

Poznala som jeho najlepšieho kamaráta (Igora), cestoval so mnou busom, je z vedľajšej dediny. S Igorom sme sa nikdy spolu nejako moc nebavili, maximálne sme sa pozdravili, raz v buse si sadol ku mne, začali sme kecať,
potom druhýkrat, tretíkrat a zrazu bola cesta busom každý deň naša. Keď sme sa my dvaja stretli v buse, vedeli o tom všetci, čo v ňom boli. Igorkoo je parťak, stále sme zabávali celý bus.

Občas aj cez prestávku v škole došiel pokecať. Párkrát s ním samozrejme došiel aj Dávid, no nikdy som sa s ním nezoznámila, občas sme spolu trochu posrandovali, ale to bolo tak všetko. Nikdy sme sa nedali do reči, Igor tomu stále nejako nechcene zabránil svojím kecaním.

 Denník
Komentuj
Napíš svoj komentár