Vybrali sme sa teda pozdĺž mosta na druhú stranu mesta. Všade bolo plno turistov. Vošli sme do potravín.Zobrala som z regálu vafle a spýtala som sa : "Chceš aj ty niečo?" Tak veľmi som mu chcela zlepšiť náladu. "Nie. Nechcem ťa zaťažovať." povedal . Ja som iba pokrútila hlavou a z mraziaku som vybrala dve čokoládové zmrzliny. "Ako vieš,ktorú mám najradšej?" spýtal sa ma prekvapene. "Ženská intuícia?" povedala som s úsmevom. On sa tiež trochu pousmial. Vyzeralo to,že sa mi darí zlepšovať mu náladu. "Ako to robíš,že sa pri tebe každý musí usmievať?" povedal. "To vieš,čaro osobnosti." povedala som a znovu som sa naňho usmiala. Zaplatili sme a vyšli sme z obchodu. Pomaly sme sa vracali naspäť. "Kde bývaš?" spýtal sa. "Keď prejdeme cez park,je to len pár domov na východ." odpovedala som. "Odprevadím ťa dobre?" Táto veta ma potešila. "Nemám nič proti." povedala som so šibalským úsmevom na tvári. Prešli sme cez park a o chvíľu sme už stáli pred mojim domom. "Uvidím ťa ešte niekedy?" spýtal sa ma. "Dám ti svoje číslo." Kým som hovorila,vytiahla som z vrecka pero a napísala som mu ho na ruku. "Keď budeš niečo potrebovať,zavolaj mi." povedala som. On ma zrazu z ničoho nič objal. Chápala som to tak,že po tom všetkom potrebuje objatie,tak som mu ho opätovala. No on sa odtiahol. "Prepáč." povedal. "Neospravedlňuj sa. Chápem ťa. Po tom všetkom čo si zažil...Určite si potreboval objatie. Za to sa nemusíš hanbiť." povedala som a tentoraz som ho objala ja. "Vieš Ema," začal. "niečo som ti nepovedal." "A čo také?" spýtala som sa so zvedavosťou v hlase. "Veľmi sa podobáš na Lily. Tá tvár,ten úsmev,ten hlas... Tým všetkým mi ju pripomínaš..." Vedela som že sa so mnou nebaví len tak. No toto poznanie ma zabolelo. Takže som len nejaká náhrada za jeho priateľku? "Myslela som,že to bude niečo také,keď si ma nazval Lily." povedala som smutne. "Necháp ma zle,nepovedal som ti to všetko len pre to,že sa na ňu podobáš." snažil sa mi vysvetliť Patrik. "Pol roka som sa s nikým nerozprával a všetko som dusil v sebe. No ty si bola ku mne taká milá,že sa niečo vo mne zlomilo a proste som ti to všetko musel povedať." Usmiala som sa. Takže nie preto,že by som bola náhradou...On sa mi zdôveril,lebo som bola milá. "Neboj sa. Nehnevám sa. Tak keď budeš niečo potrebovať cinkni. Tak zatiaľ ahoj." povedala som a vošla som dovnútra. Denisa s Natálkou ešte stále sedeli na gauči a pozerali rozprávku. Vyzula som sa a vošla som do obývačky. "Tak čo,kto si dá raňajky?" spýtala som sa s úsmevom. Obidve boli tak zapozerané,že si ma ani nevšimli. Prešla som teda do kuchyne a začala som robiť raňajky. Vafle som natrela nutelou a do pohára s mliekom som nasypala kakao. Na to všetko som dala šľahačku a posypala som to nastrúhanou čokoládou. "Už sa to nesie!" Zakričala som z kuchyne. "Raňajky ako pre princeznú!" Musela som sa sama nad sebou pousmiať. Už mi z toho všetkého nadobro preskakuje. Zaniesla som raňajky do obývačky a položila som ich na stôl pred Natálku. "Jéj,ty si sa už vrátila?" spýtala sa malá prekvapene. "Už?" spýtala som sa. Pozrela som sa na hodinky. "Veď som bola preč takmer dve hodiny!" Ona sa len usmiala a pustila sa do raňajok. "Deni,dáš si niečo?" spýtala som sa mojej najlepšej kamarátky. "Taká káva na prebratie..." povedala Denisa. Bolo mi jasné,že ju potrebuje. Po tej prebdenej noci...A ona bola možno hore dlhšie než ja. Spravila som jej kávu a odniesla som tanier z Natálkiných raňajok. Keď skončila rozprávka,povedala som : "Denisa,ani nevieš ako si vážim,že si postrážila Natálku." "Ále,to nestojí za reč...zív...ja už pomaly pôjdem. Tak sa majte." povedala a odišla domov. V najlepšom prípade dospávať včerajšok. "Tak čo,nejdeš sa už obliecť? A potom by sme sa mohli ísť prejsť do parku,čo povieš?" navrhla som. "A pôjdeme aj na hojdačky?" spýtala sa Natálka. "Jasné." povedala som a vyšli sme spolu hore. Otvorila som Natálkinu skriňu a spýtala som sa : "Tak,čo si dnes oblečieš?" Natálka sa chvíľu prehrabávala v skrini až vytiahla modré šaty na ramienka. Pousmiala som sa nad jej výberom. Nikdy si neobliekla nič iné,ako šaty alebo sukňu. Pomohla som jej obliecť sa. Zbehli sme dolu a ja som v kuchyni pripravila malý sendvič a džús. Dala som to všetko do tašky a zavesila som si ju na plece. Obula som Natálke sandálky,dala jej na hlavu slamenný klobúčik,ja som si obula tenisky a mohlo sa ísť. Zamkla som dvere a vyšli sme von. Keď v tom mi zazvonil telefón. Pozrela som sa na display a...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
