Zviezol som sa na zem a schúlil som si tvár do dlaní. Ako som mohol byť taký naivný a myslieť si,že ju ešte niekedy uvidím? Dievča,teda vlastne Ema si sadla ku mne a pohladkala ma po pleci. "Čo sa stalo?" spýtala sa. V jej hlase bolo cítiť obavy. Ani som sa jej nečudoval. No neodpovedal som jej. Už som nemal silu na vysvetľovanie. Po chvíli som zdvihol hlavu. Ema tam stále bola a čakala na odpoveď. "To je zložité." odpovedal som jej. Prekvapilo ma aký pevný hlas som mal. "Ja mám čas." povedala potichu. Ale ja nemám! Chcelo sa mi kričať. Neviem koľko času mi ešte zostáva. Doktori predpokladajú,že asi týždeň. Chcel som to ukončiť dnes. Bez bolestí. Zmierený so životom aj so smrťou. A s myšlienkami na ňu. Na Lily. Keď som v si v mysli predstavil jej tvár,to bola posledná kvapka. Potreboval som to dostať so seba von a Ema bola práve po ruke. Začal som rozprávať. Všetky moje pocity,myšlienky aj bolesť,toto všetko som zveril do rúk neznámeho dievčaťa. "Stalo sa to asi pred pol rokom. Moja priateľka Lily mala narodeniny. Pripravil som pre ňu obrovskú oslavu" začal som. Hlas sa mi triasol,ale keď som už raz začal,nedokázal som prestať. Slová sa zo mňa valili a ja som to všetko prežíval znova. Ako usmiata Lily otvára dvere a všetci kričíme : "Prekvapenie!" Ako jej dávam do rúk malú krabičku. Otvára ju a jej oči žiaria šťastím. Vyťahujem náhrdelník s polkou srdca a zapínam jej ho okolo krku. Hovorím : "Ľúbim ťa!" a potom ju pobozkám. "Ten večer bol jeden z najkrajších. Po oslave sme sa vybrali na prechádzku popri rieke. Smiali sme sa a ruka v ruke sme si vykračovali po chodníku. Myslel som,že tento večer nám už nič nepokazí. No mýlil som sa. O chvíľu okolo nás prefrčala banda opitých motorkárov. Ledva sme sa im vyhli. No potom..." Na chvíľu som sa odmlčal. Veľká vlna smútku,čo ma zaplavila mi bránila pokračovať. "A čo bolo potom?" spýtala sa ma Ema. Jej hlas,tak veľmi podobný Lilinmu ma donútil pokračovať. "Akurát sme prechádzali cez zákrutu,keď sa na nás vyrútil nákladiak. V plnej rýchlosti do nás napálil a mňa odhodilo o päťdesiat metrov ďalej. Keď som sa trochu spamätal,vybral som sa hľadať Lily. No jej telo som nikde nevidel. Zavolal som záchranku a políciu. Ani som si neuvedomil,čo sa stalo. No pre Lily to už bolo neskoro. Silný náraz ju odhodil do rieky v ktorej sa utopila. Keď záchranári vytiahli jej nehybné telo z vody,celý môj svet sa mi zrútil. Prestal som chodiť vonku s kamarátmi,vykašlal som sa na školu a odsťahoval som sa od rodičov. Odvtedy som žil sám v jednom dome,kde sme bývali pred rokmi. No potom prišla správa z nemocnice. Musel som ísť na všeliaké vyšetrenia,nikto nevedel,čo mi je. Až včera prišli výsledky. Ja..." Počas toho ako som rozprával,som cítil,že sa mi uľavilo. Hlas som mal pokojný no plný bolesti. No poslednú vetu som nedokončil. Už som jej povedal priveľa. Nemôžem jej po tom všetkom povedať,že mi ostáva približne týždeň života. Vlastne som ju tým ani nemal zaťažovať. Postavil som sa,že idem preč. Prešiel som pár krokov,no potom...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár