Po chvíli zdvihol hlavu. Hľadela som do najkrajších modrých očí,aké som kedy videla. "To je zložité." povedal. No ja som sa nedala odbiť. Videla som,že má problémy a chcela som mu pomôcť.

"Ja mám čas." povedala som potichu. Videla som ako o niečom premýšľa. A potom sa v ňom niečo zlomilo. Začal rozprávať... Po celý čas som len ticho počúvala. So zadržaným dichom som si vypočula jeho príbeh. O tom ako mu zahynula priateľka,ktorú nadovšetko miloval. Slzy sa mi tisli do očí. Jeho hlas bol plný bolesti a utrpenia. Keď skončil,videla som,ako sa mu uľavilo. No on sa na mňa ani nepozrel a vstal. Po pár krokoch som si uvedomila,že som mu na to nič nepovedala.

Zakričala som za ním : "Počkaj! To po tom všetkom čo si mi povedal len tak odídeš?" On zastal. Potom sa otočil a pomaly kráčal naspäť,akoby si nebol istý,že toto je tá správna vec,ktorú má urobiť. Pozrel sa mi do očí,ktoré boli plné sĺz. Zrazu bol zmätený. Rýchlo prišiel ku mne a spýtal sa : "Prečo plačeš?" Nevedela som ako mu mám na to odpovedať. Prečo plačem? Lebo som dievča? Nie to by bola trochu blbá odpoveď. Po chvíli uvažovania som povedala: "Asi som sa priveľmi vžila do tvojho rozprávania." Na jeho tvári sa zračil nechápavý výraz. No potom sa zmenil na smutný. "Prepáč,nechcel som ťa rozplakať." Vyzeral,že mu je to naozaj ľúto. "To nieje tvoja vina,to ja som len sentimentálna citlivka. Prepáč." povedala som. "Nemusíš sa ospravedlňovať,nemal som ti to hovoriť. Asi bude najlepšie,keď už pôjdem." "Neodchádzaj ešte! Ani si mi nepovedal ako sa voláš. "Som Patrik." povedal mi. "Pekné meno." poznamenala som. "Vážne?" trpko sa zasmial. "Môžem ti nejako pomôcť?" spýtala som sa nesmelo. Nič som o ňom nevedela teda okrem toho,čo sa mu stalo,no predsa sa mi zdalo že ho poznám celý život. "Neviem. Asi nie. Aj tak ťa len zdržujem. Kam si mala namierené?" spýtal sa. Ani raz za celý čas sa neusmial. "Do obchodu. Moja malá sestrička chcela na raňajky vafle,tak som sa vybrala kúpiť jej ich." odpovedala som. Uľavilo sa mi že sme prešli na voľnejšiu tému. "Môžem ísť s tebou?" spýtal sa. "Aspoň ma privedieš na iné myšlinky." dodal. "Jasné." odvetila som a trochu som sa pousmiala. Vyzelalo to,že má už lepšiu náladu...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár