k slnku.
Som skoro tam
Na vrchole.
Stromy vreštia
Zeleným lístím, kvetmi.
Tam na vrchole...
Zobúdzam sa...
A stromy – holé! Suché.
Umierajú...bolia.
Bol to len sen.
Tieto rany sa nezahoja.
Som odsúdená na život
Bez ružových okuliarov.
U mňa jar nie je jarou.
Nemám leto ani jeseň.
Som dieťa zimy.
Aj dušu zmrazilo mi
Ako na strome posledný list.
Mráz, ako na okno kvety,
Kreslí mi do duše
Nenávisť.
Ísť mi nedovolí.
Navždy ma bude
V srdci hrýzť za to,
Ako som láskou plytvala.
Ja neopustím mŕtvu zem.
Ostávam, nedbalá na iných,
Milovať to,
Čo som nikdy nemala.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
meredithgrey
12. 1.januára 2012 21:51
milovať to, čo som nikdy nemala..
Napíš svoj komentár