Napadlo vás niekedy o čom vlastne tento život je? Mám 22 rokov a som sama s malým dieťaťom. Nezvládla som svoj trojročný vzťah, a hoci to nebola moja vina, nezachránila som ho ani kvôli synovi. Načo by nám bol život s človekom, ktorý nás obidvoch mlátil a ubližoval nám?
Mám depku tak píšem svoje myšlienky do blogu. Uvedomila som si, že to zvládnem sama. A ako sa mi darí? No odkedy som odišla od NEHO, tak som si dokončila strednú školu a musím povedať že som bola tretia najlepšia v triede. A bavilo ma to. Nikto mi to nekazil a mala som dôvod sa snažiť.
Môj syn má už dva a pol roka, čoskoro pôjde do škôlky, a ja do práce. To budú časy. Teším sa na to, lebo zarobím viac a budeme si môcť viac dopriať.
Ale nie je všetko až také hrozné ako sa zdá. Už som pol roka zadaná...Teda oficiálne od 7. apríla a môj pán dokonalý je najlepším ockom pre môjho chlapčeka akého som mohla nájsť. Som zamilovaná až po uši a budúci rok spolu začneme bývať.
Viete si predstaviť ako veľmi dlho som snívala o rodine ktorú mám? Som šťastná a teraz som dostala konečne šancu začať si plniť svoje sny.

Preto tí čo máte smolu, verte osudu. Určite pre vás má niečo lepšie pripravené, len musíte byť trpezliví.
Ahojte

 Blog
Komentuj
 fotka
anjelik809  19. 10. 2011 13:34
ujo profesor ďakujem
 fotka
layla20  19. 10. 2011 17:36
pekne si to napísala akurát nesúhlasím s tým čo si napísala do posledného odstavca. Osud si určujeme sami a preto nesmieme byť trpezliví a čakať na niečo, čo možno aj tak nepríde. Musíme za to bojovať. Čakaním sa ešte nikdy nič nevyriešilo...

Ale prajem ti veľa šťastia v tom tvojom novom vzťahu
Napíš svoj komentár