....sedím tu v kuchyni ...
..znova sama..
...ako vždy....
...sedím pred bielou plochou na obrazovke a nemám nápad...
..netuším čo mám písať...
...veci osobné či len povrchné kraviny?
...báseň a či román...
...o čo mám písať?
...........zrazu mám hlavu plnú myšlienok...
...o čom skôr?
...o rodine? o každom dobrom i zlom zážitku?
...o všetkých veciach čo so mnou posledné týždne lomcujú a skúšajú ma zlomiť?
...o tom ako som zase doplatila na svoje naivné srdce?
...minúta ticha..
...dve...
...tri....
....a už som zase tam kde som bola na začiatku....
...bez nápadu....
...nahnevaná na seba i na neho .....
...mám chuť nešetriť škaredými slovami, ktoré som chtiac nechtiac pochytila zo sovjho okolia....
...možno by pomohlo vynadať mu...
...ale začo?...nič mi neurobil .... a ešte sa zachoval ako človek s chrbtovou kosťou a ani mi len nič nevyčítal..... sama by som to tak nedokázala...
...opäť mám len ticho v hlave.... v hlave i srdci...
....ešte aj myšlienky ma opúšťajú.... musím ich zachrániť...
...nesmiem ich stratiť... potrebujem aspoň dušu....svoje ja....

myslím že udalosti posledných týždňov nemá zmysel len tak okolo horúcej kaše opisovať....rozoberiem to ešte raz...a pomaly a všetko postupne....vačšinou keď to napíšem na druhý deň mi to príde hrozne trápne... bodajby som sa raz na tomto dobre zabávala....

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár