Možno ovplývam masochizmom, keď odmietam tento rozmer lásky. A možno žiadať to, je zbytočné od ľudskej prirodzenosti . Chcela by som, aby si mi ponúkol všetko čo by ma zmenilo. Ale ty mlčíš.
Pozeráš sa na hviezdy a kým tvoja túžba sa zdvíha, gravitácia sťahuje tvoje telo na zem. Tak veľmi, som chcela v tebe vzbudiť nádej, posledný krát ťa donútiť uveriť na nehu. Ale ako náhle človek otvorí svoju myseľ vystavuje sa riziku. A ty si sa bránil akémukoľvek spôsobu. Ako som mohla vedieť, že toto bola láska? Keď si udrieš nohu o kameň tiež sa nepýtaš ci ten kameň existuje? Len ty si nehybne ležal tvoje myšlienky ti zapchávali sluch. A moje slová sa tak rozprášili v čaru noci. Premenili sa na tichí koniec.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár