Dnes som šla k doktorke. A v čakárni som bola svedkom istej udalosti, ktorá ma pomerne pohoršila. Možno si poviete – banalita – ale mňa takéto veci neskutočne hnevajú.

Oproti mne na lavici sedela matka – neupravená, znudená, až letargická ženská. Taká, že ju na všetky pohľady prehliadnete. Jedna z tých, ktoré zabudli na Život, a jediné, čo je náplňou ich bytia sú všemožné aj reálne ale hlavne vsugerované problémy. Bežný príklad tridsiatničky, ktorý ma straší v snoch.
Pri nej sedeli jej dve deti. Dievčatko a chlapec. Mohli mať do desať rokov. Neboli ničím zaujímaví, proste bežná rodinka, ktorú stretnete, keď čakáte u lekára. Ale niečo ma predsa len zaujalo a donútilo k znechuteniu.
Chlapec sa opýtal – Mami? Ako sa volá taký človek, ktorý stále pracuje a skoro nikdy nie je s rodinou?
Samozrejme, ešte kým stihol dopovedať otázku sa mi v hlave automaticky vybavila odpoveď a čakala som, že sa bude zhodovať s tým, čo povie matka.
Ibaže táto mamička bola najprv chvíľu ticho, a potom odvrkla – Teraz neviem, nepamätám si.
Až so mnou trhlo. Mala som fakt sto chutí mu namiesto nej odpovedať. Ale potom som si to rozmyslela, nechcela som, aby vedela, že som načúvala ich rozhovoru. Nie som proste z tých.
Ale neuveriteľne ma rozrušilo, že bežný človek nepozná slovo workoholik. Tak ako na maturách, letúchovia a letuškoši. Ale to by sa dalo ospravedlniť stresom, alebo čímkoľvek.
Prepadol ma hnev a zároveň ľútosť. Hnev na ženu, ktorá by mala ako „dospelá“ vyhovovať priemeru inteligentného Človeka, mať aspoň aký taký všeobecný prehľad. Napadne vám, nevedela jedno slovo, no a čo, stane sa. Ale ja viem odhadnúť ľudí a ona bola presne ten typ. Typ, s ktorým keď sa náhodne stretnem, vrie vo mne krv. Podľa mojej predstavy, by sa ľudia mali neustále vzdelávať, v čomkoľvek, ale hlavne, mať šajn o svete, v ktorom žijú, pachtiť po vedomostiach, už len kvôli tomu, aby nerobili hanbu sebe a svojim deťom. Mne momentálne napadá jedno výstižné pomenovanie : Gadžuľa. (áno som z východu : P)
A tie decká boli také zvedavé! Stále sa jej na čosi pýtali. Dievča sa jej neskôr spýtalo:
Mami, keď má Viťa Vrbová 25 kíl a je piatačka, je podvyživená?
Matka na to, s výrazom typu – ty si totálne blbé decko, či čo- odpovedala:
Prečo by mala byť podvyživená? Podvyživená by bola vtedy, keby jej (ne)dávali jesť a aj tak by odpadávala.
Možno si to už nepamätám doslova, ale niečo v tom zmysle. Toto je odpoveď dospelej kvázi inteligentnej ženy?

Prišlo mi tých detí vážne ľúto. A nielen týchto. Všetkých, ktoré majú takýchto rodičov. A viem, že ich je veľmi veľa. A keď som si to uvedomila, zakrútila sa mi hlava. Čudujeme sa, že spoločnosť sa rúca, keď takto vychovávajú deti? Čudujeme sa, že sa deťom nechce učiť. Prečo by sa aj chcelo, keď v nich zabíjajú záujem o svet! Keď odpoveď na všetky otázky znie: -Daj mi pokoj! !

Keď si spomeniem na moje detstvo.. na práve tie chvíle, keď som s rodičmi čakala v čakárni u lekára. Vždy sme hrali nejaké slovné hry, slovný reťazec, hádaj na čo myslím a podobne. Niečo, čo rozvíjalo moje schopnosti. A nielen u lekára, ale aj doma.
Môj otec bol úžasný. Spomínam si, vysvetľoval mi magnetizmus, rozprával mi o súhvezdiach,.. a všetko na čo som sa opýtala, VEDEL. V takýchto momentoch si uvedomím, aké som mala šťastie.

Keď som sa trochu ukľudnila, začala som si predstavovať, ako budem vychovávať svoje deti ja. To už bude doba, kedy zistiť akékoľvek informácie, bude ešte menší problém, než dnes. (Ak ovšem v roku 2012 nenastane koniec sveta ) . Budem mu rozprávať všetko, o čom si budem myslieť, že by ich mohlo zaujímať. Veď svet je tak nekonečne fascinujúci! Je v ňom toľko vecí, o ktorých sa oplatí vedieť. A keď sa opýtajú niečo, na čo nebudem vedieť odpovedať, jednoducho im to vygooglim. V každom záujme ich budem podporovať. A čím viac sa budú pýtať, tým budem šťastnejšia. Cítim ako istú povinnosť vychovať z nich ľudí, ktorí budú omnoho lepší, než sme my dnes. Dať im všetky možnosti a voľby. Nech si život zamilujú a nech si v ňom nájdu to pravé miesto.

Preto pokorne vyzývam aj Vás, nenechajte sa pohltiť stereorypom štýlu života 90 percent bežných ľudí! Uvedomte si svoju cenu a kvality!

A hlavne, nikdy, nikdy sa neprestaňte snažiť odpovedať deťom na otázky!!!

 Blog
Komentuj
 fotka
airia  24. 3. 2010 17:17
dodatok:

prosím vyjadrite sa, chcem vediet vas nazor. ci len ja som ten cvok, co ho toto stve.
 fotka
millie  24. 3. 2010 17:38
Je to smutné, no niektorí ľudia sú fakt tak primitívny, že svojim deťom odpovedať nedokážu a malé decko ma stále čoraz viac a viac otázok. No aj tie deti raz prídu na to, že pýtať sa rodičov sa im neoplatí lebo oni aj tak nebudú vedieť.



Ešteže mám iných rodičov.
 fotka
airia  24. 3. 2010 17:42
oni nielenze zistia, ze rodicia im neodpovedia, ale co je horsie, nebudu hladat iny zdroj, proste sa prestanu pytat. a to je koniec.



ked mas inych rodicov, tak si ich ozaj vaz, predstav si, ze by si mala nejakych takych hlupych :/
 fotka
bubiatqo  24. 3. 2010 17:43
Smutne, no velmi pekne napisane...
 fotka
adsy  24. 3. 2010 17:49
Primitívna žena.
 fotka
xennus  24. 3. 2010 17:49
tak tak, aj mne to pekne lezie na nervy taka vychova deti ze najcastejsia veta ktoru dieta pocuje je "(Neviem), daj mi pokoj!", takym ludom by asi mali dat lopatou po hlave nech sa spametaju
 fotka
pettulqa  24. 3. 2010 18:04
súhlasím super článok...môj otec je práve ten, ktorý mi na moje otázky odpovedal asi hodinu a rozprával mi veľa a snažil aj sa snaží čo najviac a najpresnejšie mi odpovedať...veľmi rada s ním debatujem a diskutujem o rôznych veciach...ale mama, to je už iné, tá matka z čakárne mi pripomenula moju mamu, je to smutné, ale je to tak, mojej mame sa nedostalo vzdelanie, vyrastala v chudobných pomeroch, rodičia boli alkoholici a podobne...možno takýto osud postretol aj tú matku, ktorú si videla v čakárni a preto bola taká aká bola...súhlasím s tým, aby sa rodičia čo najviac snažili naučiť svoje deti a venovali sa im, ale na druhej strane nič o tej matke nevieme, takže nechcem ju súdiť, možno mala a aj má ťažký život alebo mala len zlý deň alebo niečo podobné...
 fotka
airia  24. 3. 2010 18:25
mojej mame som to tiez vyrozprávala, a presne povedala, ze mozno ma kopu starosti a myslienkami riesila nejake problemy.. som empaticka, a mozno by mi malo prist luto tej mamy, ale ked budeme vzdy vsetko niecim ospravedlnovat, daleko sa nedostaneme.. mozno by sme sa prave mali zacat snazit zmenit svet tak, aby sa rodicia mohli svojim detom plne venovat.

ja viem, lahko sa to hovori, ale ked, mi je to fakt tak hrozne luto. :/
 fotka
soltyky  24. 3. 2010 21:14
duda dobre si to vystihla , je to smutne ....ale az sa mi normalne vynorila situacia z detstva, ked som isla s otcom do skolky a som sa ho pytala, ze co je to hmla a on mi to potom vysvetlil
10 
 fotka
sarah_whiteflower  24. 3. 2010 21:22
Určite nie si jediná, ktorú toto trápi, mala by som veľmi podobné, ak nie identické pocity, keby som videla niečo podobné... krásny blog!
11 
 fotka
johnysheek  24. 3. 2010 21:36
nie vsetko co si napisala je to co by sa diat malo.. avsak s drvivou vacsinou suhlasit musim..



co sa workoholika tyka.. ani mne to hned nenapadlo.. ale zas urcite by odpoved nemala byt typu.. "chod niekam"..



ale co dodat.. ked sa doma pozeram z okna a deti sa hraju v pieskovisku, kde den predtym pobehovali psy.. nehovoriac o tom ze ich tam vencit boli i niektore spomedzi "mamiciek" tam sediacich fajciacich a na plnu hubu nadavajucich..



etot nastupujuca generacia..
12 
 fotka
d170  24. 3. 2010 23:16
Tak nie každý človek vie všetko, ale chápem o čom píšeš, naozaj sú rodičia čo nemajú tušenie ani o základných veciach.

Potom to také deti majú napríklad ťažšie aj v škole, lebo všetko je pre ne nové, pričom veľa ich rovesníkov už veľa poznatkov má práve od rodičov.
13 
 fotka
corvuscorax  25. 3. 2010 10:24
to je ako by som čítala svoje myšlienky... super článok
14 
 fotka
airia  25. 3. 2010 12:40
som velmi stastna ze mate podobny nazor.

clanok som pisala s cielom jednak vyjadrit svoje poburenie ale najma uviest tento smutny jav do vasej pozornosti. z mladeho cloveka sa velmi lahko stane presne taky isty typ rodica. da sa tomu zabranit jedine tak, ze proti tomu budeme vedome bojovat. mojim zivotnym zmyslom je reformovat zastarany stastie za ziadnych okolnosti neprinasajuci system a naucit sa spravat tak, aby sa nasa cinnost nech uz je akakolvek, zefektivnila. v tomto pripade vychova. lebo deti su buducost.



nikdy som sa nevedela zmierit s tym, ze ked budem mat dieta, moj zivot vtedy skonci, pretoze dieta bude potrebovat moju plnu pozornost. ano, sebectvo nase kazdodenne.

ale prave prednedavnom, a tento zazitok mi k tomu pomohol, mi doslo, ze rodicia su hlavnymi tvorcami svojho potomka. ako ked robite sochu. a ked uvidite, ako vase dieta prebera nazory, ktore povazujete za spravne, tak mozno skor dosiahne v buducnosti vase idealy.



a to je moja teoria ako zlepsit svet ..
15 
 fotka
saddath  25. 3. 2010 15:18
aj ja súhlasím
16 
 fotka
azizi  25. 3. 2010 16:25
Deti sa toho zvyknu strasne vela pytat a uplne na vsetko vraj aj ja som bola taka, ale ze vraj mi odpovedali Ja som sa este s takymto niecim nestretla, ale mas pravdu, je to smutne. Deti chcu spoznavat svet a takto vlasne ani nemaju ako...
17 
 fotka
metanefridia  26. 3. 2010 23:18
zuzka som veľmi rada že tak uvažuješ. podľa mňa su deti všetko, už davno prave v nich vidim zmysel svojho života. samozrejme nie teraz ale keď na to budem pripravena, psychicky i finančne, zasvetim im cely svoj život. mierne pateticke ale .. vždy som to tak citila musime vychovať lepšiu generaciu ako je ta naša, lebo to tu ide skutočne dolu vodou
18 
 fotka
airia  27. 3. 2010 10:45
janka dakujem za podporu a rovnako som rada ze je viac ludi s podobnym nazorom
19 
 fotka
metanefridia  27. 3. 2010 22:40
Napíš svoj komentár