Neviem, prečo som sa zobudila. Možno kvôli dažďu, ktorý udieral do okien, ale niekedy mi stačilo celkom málo, aby som sa strhla zo sna.
Podľa zlého pocitu, ktorý vo mne stále odznieval a útržkov spomienok, som vedela, že sen bol chaotickou spleťou temných obrazov, asi tiež búrky.

Po pár sekundách som začula škrabanie na dvere.
Žiži.
Mraukot.

S povzdychom som potichu vyšla z postele, bosá docupkala k dverám a stlačila kľučku. Žiži sa bleskovo prestrčil škárou dnu. Stihol na mňa ešte vyčítavo pozrieť, ako som si dovolila ho nechať čakať, kým sa ti uvelebil k nohám a skôr, než som ja bola späť v posteli, už spokojne priadol.
Studená podlaha ma načisto prebrala, hoci som spala iba pár hodín.

Otočila som hlavu nabok.

V spánku si vyzeral ako chlapec. Nevinne, pokojne, vyrovnane. Hruď sa ti dvíhala v pravidelných intervaloch a dokonca som mala pocit, že počujem tlkot srdca. Ale to sa mi asi iba zdalo..
Ako vždy v takéto chvíle, kedy som mala pocit, že som láskou k tebe naplnená až po okraj, tak preplnená, že sa musí vyliať von ako slzy, prepadla ma zároveň zúfalá úzkosť. A beznádej.
Keby sa ti niečo stalo. Keby ti niekto ublížil.
Kopec nedokončených myšlienok ako ťa do krvi bránim v nevyrovnanom zápase proti komukoľvek.
Prísny hlas v mojej hlave mi prikázal vypnúť ten príval paranoje, neprivolávať zbytočne nešťastie. Vieme akú silu majú myšlienku.

Bála som sa ťa dotknúť, aby som ťa nevyrušila z plávania v krajine snov, tak som tvoju tvár hladila iba pohľadom.
Tvár, ktorej línie boli dokonalé. Správne oblé, akurát hranaté, úsmev z teba robil anjela. Môjho.
Malá jazvička, do ktorej som už vtlačila toľko bozkov.
Pery, ktorými si ma šteklil na uchu, keď si mi šepkal svoje plány. O kope detí a dome na vidieku.

Spravil si ma svojou princeznou a ja som ťa zbožňovala.
Rozosmieval si ma a rozptyľoval moje obavy. Chránil si ma pred zlobou sveta ako najcennejší poklad.
Ja som ti stála po boku a dávala ti pocit výnimočnosti.

Zablyslo sa.
Flashback, ktorý znova podpichol moje paranoje.

Posunula som sa bližšie k tebe.
Jednou rukou som ťa opatrne objala. Nepohol si sa. Spal si hlboko.
Dala som sa ešte kúsok bližšie a tvár si zľahka pritisla k tvojej hrudi.
Slabo si voňal ako kolínska, čo som ti dala na narodeniny, a tentoraz som naozaj cítila, ako ti bije srdce.

Pohladila som ťa po chrbte.
Sme spolu.
Nikomu ťa nedám.
Všetko je dobré..


Screenshot

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár