Nezáleží na tom, že mám rôznofarebné kolená a dokonca aj členky. Ba ani na tom, že bolia bedrá, zadok, kríže a vlastne celý človek.
Momentálne mi záleží jedine na tom, že som víkend prežila s ľuďmi s ktorými mi je dobre a robila to čo milujem najviac na svete. V takom prípade je vám úplne jedno, či padáte na hubu od fyzickej aj psychickej únavy.
Ak ešte pridám fakt, že som bola celých 27 hodín s tebou, môžem rovno vyletieť do oblakov. A nie, vôbec nepreháňam. Pretože je to skvelý pocit, celý večer sa o teba opierať a škrabkať ťa po chrbáte. Dať ti v tme pusu na dobrú noc tak, že si to ostatní nevšimnú. Zaspávať s hlavou hneď pri tej tvojej a ráno sa zobudiť v takmer rovnakej pozícii. Chvíľami ťa pozorovať keď spíš. Usmiať sa na teba hneď ako otvoríš oči a hrať sa ti s vlasmi, kým sa snažíš opäť zaspať. Poprípade zadriemať a zobudiť sa na to, ako ma hladkáš po ruke a tváriš sa ako najväčšie neviniatko....
A keď som si včera večer ľahla do mojej mäkkkej postele, nemohla som zaspať. Chýbalo mi vedomie, že ležíš hneď vedľa mňa a stačí natiahnuť ruku, aby som sa ťa dotkla...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár