Tento krátky, ale reálny príbeh je o tom akú majú ľudia drzosť, alebo lepšie povedané ako môže byť niekto poriadny debil.
V piatok večer som ležala s chlapom v posteli a pozerali sme film. Už sme sa pomaly chystali spať. Bolo asi pol 11 a obaja sme boli unavený po dlhom pracovnom týždni.

Keďže bývam na dedine stačí, že sa lístok pohne a všetky psy na okolí sa rozštekajú. Nebolo tomu inak ani teraz, keď si náš podnapitý sused razil cestu domov. Počula som ako niečo pokrikuje už z diaľky, ale nebrala som na to ohľad. Nejako som si za tie roky už na to zvykla. Keď sa domotal až k nášmu domu začal vykrikovať:" Ste doma?!" (zopakoval to asi tri či štyri krát s dedinským akcentom starého alkoholika).
Mňa to nejako osobne netrápilo, že vykrikuje po ulici, ale moju mamu áno. Vyšla pred dvere a snažila sa zistiť čo potrebuje. Najskôr niečo splietal o nejakých filmoch a sťahovaní. Mama nechápala o čom dotyčný "točí", tak ma zavolala dole. To čo mi povedal ma tak zarazilo, že som nevedela či je natoľko drzý, alebo hlúpy.
Citujem jeho slová:" Čo robíte s tým internetom, však to už od včera nejde!!! To zapnite, ja si potrebujem stiahnuť filmy do roboty!!!" (stále hovoril s akcentom opitého dedinčana)

Keď som mu vysvetlila, že chyba nie je u nás, ale v spoločnosti od ktorej máme internet až potom sa upokojil a tackavým krokom sa pobral domov. Cestou nezabudol na pár pekných slov na našu adresu.
Keď prišiel o dva dni technik aby chybu napravil, požiadali sme ho aby nám zahesloval wifi. Keďže spomínaný pán je momentálne v práci (kamionista) a vráti sa až o pár dní, ďalšie pokračovanie príbehu tu pribude o pár dní ...

 Blog
Komentuj
 fotka
midnight  2. 9. 2012 23:28
úúúú, silno teším na pokračovanie
Napíš svoj komentár