Prichádza búrka nášho osudu
Sledujme to celé divadlo za špinavými oblokmi
Smrť jedného z nás bude brať Boh ako nehodu
Ticho sa len schúlime pri vypálenej sviečke
A budeme si naďalej klamať do očí
Kým sa nám aj samotný diabol chrbtom neotočí
Kým jeden z nás na dno neklesne
Bojíš sa? Neúprimne sa pýtaš.
Odpoveď ti do uší vietor zaveje
Čo tu ešte hľadáš?
Veď nik tu okrem teba nie je!
Blesky, hromy, dážď, vietor
Skúšajú dobyť tvoje myšlienky
Ktorých už dávno nieto
Stoj! Kam utekáš?
Ty nad svojím životom nariekaš?
Kvôli tebe som rozohnala mračná
A bola som opäť na okamih šťastná
Tak prečo si to zasa všetko skazil
To si sa za tú dobu ešte nenapravil?
Vráťme sa späť k vyhoretej sviečke
Možno aspoň ona pravdu riekne
Ona má viac citov ako ty
Dokonca má aj vlastné sny
Vráťme sa tam, kde sme začali
Do doby keď sme sa ešte nepoznali
Vtedy to bola pravá láska
Nepoznaná a krásna!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár