Posledný večer počúvam smutné piesne v rohu izby, hľadám v nich inšpiráciu či útechu. Posledný večer sa zamýšľam nad slovami, ktoré ani nedávajú zmysel.

Takáto cesta nikam nevedie a ja to dobre viem.

Dala som si kopu predsavzatí keď končil august, no som znechutená sama zo seba.
Že nikdy nedodržím, čo (si) sľúbim.

Ale ako sa hovorí, nikdy nie je neskoro. Nikdy nie je neskoro na nič.

Tak sa po xypsilontýkrát spamätávam a dávam si "posledné" predsavzatie/sľub/alebo čo. Že spravím to čo som chcela.
Všetko.
Začnem robiť to čo ma baví a nie to čo musím.
Prestanem sa zaoberať nesprávnymi ľuďmi a vecami.
Budem počúvať len veselé pesničky. (!)
A hlavne musím vykopať tú stratenú vieru v samu seba ktorá je niekde hlboko, no je tam.

..lebo keď z tej negativity vyplávam tak sa to zmení, a už sa teším.
Musím začať takto, znovu..

lebo už nepomáha ani fialová.


 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár