Nikto to vtedy nečakal
a nikto to ani nechcel.
Osud to však chcel inak
a tak to aj zariadil.
Zoslal blesk,ktorý ochromil ma
a ja som sa tomu nevedela poddať.

Nevedela som to prijať,
bol to pre mňa šok.
čo sa však raz šokom stane,
aj navždy ním ostane.

Od tej chvíle veľa sa zmenilo,
z dievčatka podeceňujúceho,
sebavedomé vzniklo.

Čo však zo sebavedomia,
keď základnú vec neviem spracovať?
Spomienky sa vracajú a sú zlé
nútia ma nad šokom premýšľať.

Chcela by som odísť,odísť ďaleko,
aj keď viem žeby šok to nevyliečilo.
Každá spomienka na ten šok,
vyvolá prázdnosť plnú otázok.

Otázky zložité sú,
nikto naň nevie odpoveď.
Tak trpím sama
a utápam sa v slzách plných otázok a zlých spomienok

 Blog
Komentuj
 fotka
zuzka236  28. 5. 2010 19:52
jedneho dna to urcite prejde...mohlo to predsa dopadnut aj horsie..
 fotka
macka870  13. 1. 2014 20:06
neboj to prejde
Napíš svoj komentár