Screenshot


tvár:
elektrizuje.
oči:
iskria.
podpaľujúc plameň,
ktorým znova raz
zhorím.
blížim sa
s trpkým úsmevom.
neviem,
či ešte niekedy...
sľuboval som si:
už nikdy...
pre túto chvíľu:
privítaj ma
objímaj ma
akoby sme boli svoji.
dovoľ mi zomrieť...
v tebe...
znova...
kým ma raz zas neodpojíš.
nechaj ma
znova na chvíľu
cítiť staré domovy.
a poštekliť zakázané pocity,
(tebou, mnou, a zvyškom sveta)
ktoré spia ako bohovia
v temných hlbinách
krvavých oceánov
môjho srdca...
znova:
patetický.
dramatický.
je to jedno:
je to posledný krát!
posledný krát môžem
hovoriť čo chcem.
môžem... byť prehnane fatalistický...
padnúť.
je to posledná noc...
ako sme si sľúbili...
(teraz... a toľko krát v minulosti...)
nechcem aby bolo...
chcem aby bolo...
nechcem odísť,
nikdy neodídem...
klamem...
obaja vieme...
zajtra spolu nebudeme a...
ale
moje jazvy ostanú...
prichýľ ma posledný krát...
keby bolo viac času:
plakal by som...
rozprávali by sme...
večerali.
plánovali čo s časom...
takto vzlykáme a vzdycháme súčasne...
udržujúc očný kontakt,
a občas si odpijeme z fľaše vína,
ktorá sa povaľuje v okolí...
malý život.
sám sebe svetom...
mesto nešťastných tvárí
a klamárov
s populáciou: 2






Semper fidelis,

Zerum Unus

 Báseň
Komentuj
 fotka
aime12  15. 4. 2014 13:43
V diaľke v tom hluku sedím a čítam. Ľúbezne slová s istým významom...
 fotka
piotra  15. 4. 2014 23:14
toto tu fakt nikoho neoslovilo?
 fotka
biancadetolle  17. 4. 2014 23:21
ach Tomáško...aké nádherné a smutné zároveň
Napíš svoj komentár