Potomkovia Tresku - 3.diel

Na druhý deň ráno mi chvíľu trvalo, kým som si uvedomil, kde sa nachádzam.
Cítil som na tvári slnečné lúče, ale oči som stále nechával zatvorené. Vedel som, že sa za chvíľu budem musieť prebrať a ísť ďalej, ale ešte chvíľu som si chcel poležať a nesústrediť sa na to, ako prežiť dnešný deň. Keď bolo po chvíli jasné, že už nezaspím, pomaly som otvoril oči a posadil sa.
Poriadne som sa ponaťahoval, aby som si trochu rozhýbal stuhnuté svaly a rozhliadol som sa po stanici.
Všetky veci ležali na rovnakom mieste, ako včera večer. Prečo by vlastne nemali? Vnútri som bol predsa celkom sám.
Zbraň bola opretá o kraj lavičky a ochranný oblek bol poskladaný pri nej.
Neďaleko na zemi ležal popol – všetko, čo zostalo z jednej z lavíc.
Ďalšie štyri lavičky boli poukladané pred dverami, aby som si tak v noci zaistil aspoň aké také bezpečie .
Moju pozornosť však upútalo niečo, čo som si včera v tme nevšimol.
V jednom z rohov miestnosti stál nepoškodený automat s nápojmi. Nevedel som, či v ňom niečo zostalo, ale prečo to hneď nezistiť?

Keď som prišiel bližšie k automatu, neubránil som sa úsmevu. Mali všetky moje obľúbené nápoje.
Pripomenulo mi to moje cestovanie vlakom, keď som bol ešte mladý.
Keby som cez okno nevidel len pustú, zničenú krajinu, možno by som aj uveril, že sa nachádzam na stanici blízko môjho domu, odkiaľ som cestovával do školy. Vždy som si ráno kúpil jednu plechovku coly a rýchlo sa ponáhľal, aby som stihol vlak.
Úsmev mi však zmizol z tváre keď som si uvedomil, že tieto časy sú už nenávratne preč.
Zdvihol som ruku, v ktorej som držal zbraň a jednou ranou pažby som rozbil automat, z ktorého povypadávali plechovky.
Neboli vychladené, to som ani nečakal. Elektrina tu zrejme nešla od doby, čo došlo k útoku.
Aj napriek tomu to bola určite tá najlepšia vec, na ktorú som v Pásme narazil.
Naložil som si pár plechoviek do batohu a zvyšné nechal ležať na zemi. Možno urobia niektorému zo Samotárov, ktorý na túto stanicu náhodou narazí rovnakú radosť, ako teraz mne.

Po tom, ako som si znova obliekol ochranný oblek a odtiahol lavičky od dverí, som vyšiel von. Slnko jasne svietilo a na oblohe nebol ani jediný mrak.
Z vyvýšeného miesta pri stanici som mal výhľad na veľkú časť Pásma. Nebyť toho, že všetko na okolí je vlastne mŕtva krajina mohol by som povedať, že je to krásny výhľad.
Po prehliadke najbližšieho okolia, som sa rozhodol pokračovať v ceste na sever.
A kto vie...
Možno ma tam čaká niečo zaujímavejšie, než len starý automat na plechovky.

 Napínavý príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu