Nie nezaspala som dobu. Dobre viem, že zima je už od minulého roku. Ale ja myslím tú citeľnú zimu, ktorá sa vám dostane až pod kožu a nie zimu ako ročné obdobie.

Možno by som si tú zimu ani tak neuvedomovala, keby sa niektorí ľudia alebo aspoň jeden konkrétny človek uvedomil, a možno po prvýkrát vo svojom živote by urobil správne rozhodnutie. A to také, že by všetkým žiakom a študentom v našej škole dal voľno, keď tam už nechce vykurovať.

Toto vôbec nesúvisí s tým, že by sa mi nechcelo chodiť do školy alebo tak niak. Ja som tam celkom rada, občas, ale nie pri 16 stupňoch nad nulou!!! Zdá sa to niekomu dosť? Tak odporúčam sadnúť si v šľapkách, lebo mi nesmieme mať iné prezúvky, a svetry do miestnosti s dvoma radiatormi, ktoré ledva kúria, na studenú stoličku a sedieť tam takmer bez pohnutia 45 minút. Potom vyjsť von na chodbu, kďe je možno tak 10 až 12 stupňou a stáť tam celú prestávku, kým sa niekto uráči vpustiť vás do ďalšej "vykúrenej" triedy. Toto absolvujte 5 dní po sebe.

Jasné, že sme sa sťažovali, ale čo z toho? Profesorky nám odporučili aby do školy zavolali naši rodičia, vraj to pomôže. Tak tam moja zlatá mamička volala. Riaditeľ na ňu vybehol s tým, že on to predsa dávno všetko rieši ale nemôže za to, že trvá kým sa škola po víkende znova vykúri.

Muselo mu volať dosť rodičov, lebo už na druhý deň vbehol do našej triedy, aby skontroloval situáciu. Len pre informáciu, mal na sebe zimnú vetrovku a zimné topánky. Pošúchal radiator, povedal, že sa to dá zniesť a odišiel.Pravdepodobne sa pobral do svojej kancelárie s radiátormi, elektrickými ohrievačmi, vyhriatým koženým kreslom a plastovými oknami aby si dal teplú kávu alebo čaj.

Hneď po ňom vošiel do triedy školník s teplomerom a zistil, že v triede máme 16,5 stupňa nad nulou. Super... Pravda je, že nie vo všetkých triedach je takto zima. Niekde je možno tých 20. ale to tiež nie je ktoviečo behať počas dňa po triedach kde je stále iná teplota.

V škole som nebola ani celý týždeň a mám parádnu chrípku. V mojom stave a pri tom, koľko toho teraz mám, pretože žiadny z profesorov nám neodpustí prípravu na maturitu a písomky, som šťastná, keď sa večer zvalím do postele a nájde sa dobrý človek, ktorý mi urobí horúci čaj. Aspoň na chvíľu si oddýchnem lebo inak by som už asi zomrela.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár