eeee, to musim sparovat, blablabla
- kludne si zober moj telefon a hraj zo spotify.
wait, what? este sa raz spytam, ci mozem, len tak preistotu, lebo tato jednoducha veta vo mne spustila nevolnost.
telefon, ten maly picus, ktoremu som sa tak vyhybala, lebo som tusila, citila, VEDELA.
zena vie. zena proste vie
a teraz je tu niekto iny, kto mi povie - zober si ho a hraj
sedim tam a drzim v jednej ruke moj a v druhej ruke tvoj telefon.
mozgove bunky mi v hlave bojuju, je to okej, vsetko je v poriadku, NEMUSIS SA BAT ZE TI VYSKOCI NEJAKA NOTIFIKACIA KTORU BY SI NECHCELA VIDIET.
nemusis sa bat. drzis ten telefon. je to normalne. je to v poriadku. nie je to ziadna jadrova bomba, co drzis v ruke, nevybuchne to a neznici ti to zivot.
si safe.....STALE drzis v rukach ten jeho telefon a najprv 20minut neveris co sa deje a bojujes so vsetkymi intrusive thoughts na svete
a potom si povies - nemusis sa bat. ved predsa tusis, citis, VIES, ze tu sa bat nemusis.
citis to tak velmi silno ako si to od prvej lasky necitila
a uz vies, ze sa na svoju intuiciu a pocity po troch rokoch terapie konecne mozes spolahnut.
dakujem, vesmir.
obnovujes mi doveru. malymi krokmi, ale vsetko sa napravi. si safe.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár