Je pravda, že už po dvanásty krát rozoberám túto mnohodielnu tematiku, ktorú som si ešte z letného obdobia, takpovediac, mimoriadne obľúbil, a dnes budem rozoberať v poradí tretí bod toho článku, ktorý teda tkvie v tejto myšlienke, ktorá znie takto. 3. nesnaž sa vyhovieť všetkým.

Kto z nás nechce sa správať taktne, dobre, tak, ako sa na vychovaného človeka patrí. Je pravda, že každý človek, ktorý dá sa povedať, chtiac nechtiac prejavuje možno aj tú svoju drzosť, ktorá buď ešte je v zdravom kontexte, ktorá teda dá sa v niečom ospravedlniť, je už unavený z toho, že človek plní niekoho rozkazy, nikdy si nemôže presadiť svoje, nakoľko je plne presvedčený, že jeho predstavy sú viac než reálne a správne. A keby sa podľa nich niečo konalo, zaiste človek dosiahne úspech.

Tieto myšlienky zastáva nie jeden človek, ktorý sa možno s očami plným výčitiek postaví zoči voči človeku, ktorý ho v niečom napríklad mimoriadne sklamal. Mimoriadne ho sklamal, a pritom toľko dôvery do neho vkladal. 

Dobre vieme, že človek, ktorý cíti v niekomu dôveru, nemá ani chuť polemizovať o tom, či sa dá niekomu veriť, alebo nie. Proste vie, že ten človek je overený, môžem mu teda niečo povedať, s tým, že zrada je to posledné, čo od neho nie že očakávam, ale neočakávam vôbec. 

Aj na základe trénovania niečoho podobného, čo buduje, formuje a utužuje medziľudské vzťahy, tvorí dôveru, môžeme teda viacmenej zodpovedne vyhlásiť, že toto všetko, či sa niečo dotiahne do úspešného a zdarného konca, kde úžitok z tohoto budú mať všetky zúčastnené strany, môžeme teda povedať, že toto sú tie kroky k sebapoznaniu, kedy človek vsádza prakticky všetko na jednu kartu, a teda buď niečo vyjde, alebo to nevyjde. A možno ten spoločný projekt proste preverí dôveryhodnosť zúčastnených strán, preverí vzájomnú dôveru, či si človek dokáže jednak nielen vybudovať rešpekt, ale či vôbec plní slovo a dodržuje všetky tie podmienky, ktoré sa stanovili.

Vieme však veľmi dobre, že aj v kolektíve, či v pracovnom, nie je dobré, a teraz priamo nadviažem na moju tematiku, kedy sa snažíme vyhovieť všetkým, je jedno, či je to v rámci spolužiakov, alebo teda pracovnom kolektíve, či niekoho dobre poznáme, alebo sa s niekým krátkodobo poznám, a viac menej môžeme povedať, že sme v zoznamovacej fáze.

Práve človek v tej zoznamovacej fáze čelí mnohým úskaliam, ktoré spočívajú presne v tom, že je potrebné vedieť, kedy môžem v niečom pridať, kedy ubrať. Kedy je potrebné a kedy potrebné nie je sa s niečím napríklad osobným, alebo pracovným zdôveriť, ktoré aj reálne môže aj nemusí korešpondovať s náplňou práce. Je mnoho rivalov kolegov, kde z úspešných kolegov sa možno stanú nejaké individuá, ktoré časom sa začnú neznášať, čo môže vyústiť trebárs do odchodu jednej či druhej strany, a takpovediac, tie vzťahy sa urovnať nie že nedajú, ale je veľmi ťažké a náročné spojiť rozdelené strany. Ako to teda myslím. 

Dá sa kooperovať na nejakom biznise aj z profesionálneho hľadiska, a nemusím s tým človekom napríklad zadobre vychádzať, a práveže moja skúsenosť mi hovorí, že človek, ktorý dokáže napríklad pracovne profesionálne zvládnuť a preklenúť isté nezdary, časom z nich sa naozaj môžu stať skalní priatelia, ktorí sa poznajú, vzájomne sa rešpektujú, a dokážu budovať niečo zmysluplné.

To, čo konkrétne sa nachádza, skrýva, alebo potom dešifruje to slovo zmysluplné môže teda predstavovať proste súbor tých hodnôt, ktoré spočiatku mohli tvoriť isté slabosti, a človek, ktorý ich dokázal preklenúť, ich povýšil na cnosť.

Ak mám byť konkrétny, človek, ktorý nedokázal plniť slovo, ale zrazu sa dostal do fázy, že to dokáže, stane sa veľmi produktívnym. Myslím si, že je manažérska utópia, ako to bolo v podnikateľsko manažérskej histórie, že človek na najmenšom stupni hierarchie práce sa dostal na najvyššiu pozíciu budovaním si nejakej kariéry, ktorá teda spočívala v tom, že sa ťahal zdola hore, poprípade na ten vrchol mu niekto výrazne pomohol. Obyčajne tento postup považujem za utópiu. Ona reálne môže nastať, ale nie vždy v tomto všetkom napríklad hrá rolu trebárs samostatná činnosť, nejaká vyvíjaná aktivia, prostredníctvom ktorej sa ma ten hlavný človek proste všimne, a dá mi možnosť prejaviť sa a vysvetlím v skratke prečo.

Každý sa prirodzene bojí o svoju stoličku, a ak pracuješ, a čítaš tieto riadky,  tak ja a ty zaručene rozumieš, čo týmito riadkami chcem napísať, a naznačiť.

Záverom môjho článku chcem povedať, že tým, že človek sa bude snažiť vyhovieť všetkým, a možno to budeš myslieť aj dobre, celé sa to razom môže otočiť proti tebe, a niekto ťa z tvojej pozície môže, alebo dopomôže ťa zhodiť. Žiaľ, musím smutne skonštatovať, že tak ako v dobrom, je možné prakticky všetko, aj v tom negatívnom je možné prakticky všetko. 

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár