Čo teda všetko to obnáša, aké pocity človek môže pri tom zažívať, a či ide o nejaký prejav čistého sentimentalizmu, alebo je v tom niečo ešte viac, sa pokúsim vypovedať v riadkoch nižšie.
Obyčajne človek, pokiaľ sa nejedná o nič výnimočné, zabudne na to, čo si niekedy veľmi želal, pretože dostal inú alternatívu. ako hovorí príslovie, treba sa uspokojiť s tým čo máme, a biblia na svojich stránkach mi jasne hovorí, ba dokonca niečo viac. Máme byť verný..." (kto je verný) nad málom, pretože raz budeme ustanovení nad mnohým..." Mt 25,14-29.
Neexistuje hádam človek, ktorý nemá nejaký sen. Kto si proste niečo nepraje také čo momentálne nemá. Alebo v niečom proste musí ešte čakať, a v tom vytrvať. Aj keď sa nedarí, a nie jeden krát som to zažil, kedy napríklad som si hľadal vhodné zamestnanie. A keď som ho dostal, nie jeden krát som sa pýtal, čím som si to zaslúžil také požehnanie. Mnohí si neuvedomujeme, a veľa vecí berieme príliš automaticky, a práve tá automatickosť môže byť pre nás vyslovene fatálna.
Nanešťastie, v tom pozitívnom slova zmysle sito predstavujeme príliš jednoducho, a to tak, že niečo si želáme na spôsob vianočných darčekov, isto to poznáme z detstva, kedy sme po niečom túžili a potom sme si to našli pod vianočným stromčekom.
Môžeme sa prirodzene zamýšľať napríklad nad tým, že človek môže častokrát akosi zľahkomyseľnieť, pokiaľ jeho bezbrehá túžba byť ambiciózny, všetko chcieť dosiahnuť, nenechať si nejaké rezervy, ísť si tvrdo za svojím snom, až raz sa môže stať, že človek v podstate takto míľovými krokmi predstihne vyslovene seba samého, až sa môže právom pýtať... a teraz čo, som šťastný, keď som toto dosiahol. Mohol som ešte počkať, alebo je dobré to mať hneď tu a teraz.
Ako hovorí múdre príslovie čerpajúc svoju múdrosť z písma svätého, vieme dobre, že všetko má svoj čas, svoj čas má sadiť, svoj čas má vytŕhať, svoj čas má narodiť sa a svoj čas má zomrieť, ako akýsi prirodzený spôsob ohraničenia niečoho veľmi výnimočného a dôležitého.
A vprostred tohoto všetkého človek žije ten svoj život a dosahuje úspechy, ale rodia sa aj neúspechy. Máme teda niektoré priaznivé situácie, kedy nám je dobre, a sme v čase, kedy sme v nepohode, a zaiste to chceme čím skôr napraviť.
Medzi toto všetko patria úspechy aj neúspechy, ktoré jedny nás povznášajú, dávajú nám pocit radosti a spokojnosti v tom, čo sme dosiahli, tešíme sa z toho, avšak neúspech je niečo, čo mi dáva príležitosť prekonať sa v niečom novom, čo som doposiaľ nezažil, ale podvedome sme si boli dobre vedomí tej skutočnosti, že človek donekonečna nemôže len rásť, a prirodzene môže niečo prísť, čo nemusí vždy znamenať niečo priaznivé, niečo také, čo nám otvára cestu do niečoho nového, ale aj také, ktoré vytvorí prekážku, a otázka je, či bude alebo nebude zdolateľná.
A presne tá prekážka môže znamenať, že naše predsavzatie proste bude márne. Zaznamenáme proste niečo, čo bude ako nesplniteľný sen. Možno niečo, čo sa mohlo uskutočniť ale sa nestalo.
Isto mnoho plánov bolo také, ktoré sa nedali až tak ľahko zrealizovať, a isto mi dáte za pravdu, že človek čím viac je starší, tým viac si začína vážiť práve tie neviditeľné hodnoty. Nie žeby im napríklad neprikladal význam, keď bol v mladšom veku, možno produktívnom a produktívnejšom, ako je tomu napríklad teraz, ale preto, lebo človek si niekedy nepripúšťal akési prirodzené plynutie času.
Je to dôsledok myslenia, že žijeme tu a teraz. Nie jedna novodobá pesnička pochádzajúca z pera súčasných hudobných autorov, ako to bol hit tuším päť rokov dozadu, aj keď s ideou toho klipu sa nestotožňujem, ale pripúšťam, že každý z nás máme nejaké to myslenie, skonštatujem jedno.
Myslíme síce na prítomnosť, žijeme tu a teraz, ale nemyslíme na budúcnosť, a málokedy si dávame niečo do súvisu s tými udalosťami, ktoré sme zachytili v minulosti, ktoré môže slúžiť pre naše neskoršie potreby ako prejav zrelosti. A ak sa pýtam v rečníckej otázke nadpise dnešného článku, či je potrebné mať nesplnené sny, ešte by som sa spýtal, či je potrebné mať nesplniteľné sny, pretože vieme, že niekedy je ľahké.... niekedy je ľahké ponoriť sa možno do nejakých pocitov, do nejakej idey, myšlienky, čo sa nestalo, niekedy je ľahké premýšľať v intenciách predstáv, ako naraziť na danú realitu, ktorá nás obklopuje.
Proste sny sú krajšie ako realita. V praxi to znamená, že človek, čo mal odopreté, nie čo si on sám odoprel, teda nejaké tie konkrétne nesplnené sny, buď teda boli splniteľné, alebo nesplniteľné, a podľa toho sa viac menej treba aj správať pri posudzovaní dosahovaní určitých výsledkov.
Určite niektoré zlomové okamihy nám dokážu dosť znepríjemniť život, a človek len skonštatuje, že dáko bolo a dáko bude.
Záverom mojej nočnej reflexie by som chcel opomenúť toľko, že spoločným menovateľom pre toto všetko je nevzdať sa a mať naozaj trpezlivosti, ktorej je v súčasnosti málo. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár