Čo teda k tomuto mám dodať a napísa. Ako inak. Super téma. Normálne je to farizejstvo, ale čo narobíš. Otázka je, akú máš motiváciu niečo robiť, keď to chceš kritizovať, či máš aj motiváciu niekoho kritizovať za to, čo robí.
Som zástanca toho, že najlepšie sa vyvarujem pred zlým vtedy, kedy to okúsim aj ja sám. Avšak nie ako pokusný králik, ale ako osoba, ktorá v podstate v niečom zlyhala, a potom sa možno posnažím niekoho od toho odhovoriť.
Jestvuje teda spústa udalostí v živote, čo človek chce robiť, a nemôže, a nechce, a musí a predsa medzi týmito elementami jestvuje akási "interakčná hranica", teda tie elementy, ktoré na seba vplývajú, nedajú sa nejako od seba oddeliť, a "jedno s druhým" súvisia, sú akousi neoddeliteľnou zložkou tej danej podstaty.
Ktorú je potrebné v prvom rade repšektovať. A keď ti odpoviem, že čo robím, keď ma niekto skritizuje. Väčšinou v práci, ak ma niekto skritizuje, a viem, že má pravdu tak sa ospravedlním, pričom ja sám sa snažím skúmať, kde konkrétne je pravda.
Je to z toho dôvodu, aby ma niekto nevyužíval, a nehral na city. Toto je podstatná zložka pri tvorení vzťahov, aby si človek zachoval jednak chladnú hlavu v rozhodovacom procese, a jednak, aby ostal tým, čím je, a nemenil sa smerom k horšiemu. Je dobré, kedy človek sa mení v smerom k lepšiemu.
Avšak to je len všeobecné pomenovanie, pretože jestvuje spústa elementov, ktoré môžeme kvantifikovať a označiť ako dobré, ale nevieme, čo konkrétne pre nás je to dobré... lebo to, čo je pre mňa dobré, pre teba môže byť zlé. Presne ako napríklad s jedlom. Isto sa nemáme preberať, ale tebe niečo chutí také, čo nechutí mne, aj keď neriešim prakticky nikdy čo jem. V pohode.
Tak, ako niekomu prospeje pobyt na čerstvom vzduchu, sú jedinci, ktorí skrz nejakú chorobu pobyt na čerstvom vzduchu zaiste na istých okolností môže uškodiť.
Vidíš práve z tohoto horemenovaného príkladu, ktorý som načrtol, že teda na všetko jestvuje uhol pohľadu, a pri niektorých momentoch, kde je potrebné aj kritické myslenie, absentuje praktickosť, vecnosť, spravodlivosť, proste isté charakteristické čnosti, ktoré v spoločnosti sú nevyhnutné preto, aby sme dokázali spolu aspoň ako tak vychádzať, čo sa zaiste nie vždy podarí.
Zo skúsenosti viem, že keď ma niekto na niečo upozornil, vždy to mnou otriaslo. Avšak postupom času, kedy som z toho všetkého vychladol, a dostal sa z toho, ako sa hovorí, spätne som si dobre uvedomil, že som zase bohatší o jednu skúsenosť navyše.
Skús sa nad týmto zamyslieť. Je samozrejme aj rozdiel, ako ti to niekto povie oprávnene, alebo chce len vyrývať. Aj medzi starými ľuďmi, ktorí si zasluhujú úctu od ostatných mladších sa nájde spústa retardovaných jedincov, ktorí si myslia, že zjedli múdrosť sveta, pričom zjedli akurát tak vieš čo.
Čo teda napíšem záverom tohoto článku je asi toľkoto.
Ja si to skúsim vo svojom vnútri poriadne zanalyzovať ( podrobiť teda akémusi hlbšiemu osobnému vnútornému preskúmaniu, na čom vlastne som) a potom sa mi ľahšie dokáže prijať aj niečo, čo možno nie je celkom príjemné.
Čo ty na to. Skús trochu teda uvažovať nad istým vzniknutým modelom, ktorý ti predkladám v tomto mojom príspevku, tento uhol pohľadu, ktorý nevyplýva z autoritárskeho poňatia hierarchickej štruktúry ako takej, či už vo vertikálnej, alebo horizontálnej podobe (ak približne vieš, čo tým chceš povedať) ale vyplýva zo zdravého sedliackeho rozumu.
A keď si zachováš zdravý sedliacky rozum, si schopný skritizovať aj autoritu a vyššie postaveného človeka, ako si ty sám, a pritom zachovať svoju aj jeho dôstojnosť a ľudskosť. Nad týmto sa zamysli.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár