„Prepáč, mami, ale ja mám aj viac povinností...“ Povedala som a s nezáujmom som odišla späť do izby. Rýchlo som si spravila domáce, a ako zvyčajne som išla na facebook, alebo som počúvala hudbu. Len listujem na nástenke, určite je niečo nového. No zrazu mi prišla nová správa, ale som si veľmi istá, že mi píše moja najlepšia kamarátka Martinka. Pozriem si správu a na zázrak, nie je od Maťky, ale od Michaela. Som veľmi prekvapená, totiž mi nikdy nepíše, ale v škole sa ozve trošku častejšie. Správa znela asi takto:
„Ahoj, nevieš mi prosím povedať úlohy?“
Bola som veľmi sklamaná, no neodpísala som mu nič. On, teda Michael, sa mi už dosť dávno páči, ale osobne si myslím, že medzi nami nič nie je. Veľmi je milý, je dosť šikovný v matematike, vie celkom dobre kresliť, je proste všestranný a to je asi to, čo sa mi na ňom páči. Má nádherné blond vlasy, zaujímavé zelenomodré oči a je proste jednoduchý človek.
Na zajtrajšok sa už veľmi teším, budeme mať totiž poobede môj obľúbený krúžok s mojou obľúbenou učiteľkou. Je to novinársky krúžok, kde vlastne píšeme príbehy, ale zaujímame sa aj o prácu novinárov, čo všetko robia aj okrem písania príbehov. Je to dobrý a zaujímavý krúžok, lebo robíme všelijaké nové veci a činnosti, mám to tam proste rada.
Všetky hodiny mi prešli dosť rýchlo a nasleduje konečne aj niečo dobrého, čo mám rada, teda Novinársky krúžok. Keďže sa krúžok začínal iba o 2-hej, tak som ostala v šatni a čakala som. A tam sa objaví Michael! Bolo to pre mňa nečakané, totiž tam nikto okrem mňa a jeho nebol, a v tej chvíli som sa strašne začervenala. Bojazlivo som sa mu prihovorila...
„Ahoj Michael.“ Pozdravila som sa.
„Ahoj Anna, na čo čakáš?“ Spýtal sa ma uponáhľane.
„Hneď budem mať novinársky a ty?“
„Ja sa teraz veľmi ponáhľam na floorball, lebo už aj tak meškám, a vieš, som len začiatočník...“ odpovedal a s úsmevom išiel preč. Presne, keď odišiel, došla pani učiteľka Veselá a išli sme hore do miestnosti informatiky. S nami išla aj Vivien, Monika, Zoli a Marek. Monika ma zvyčajne vo všetkom opakuje - keď ja napíšem príbeh s kapitolami, tak je samozrejmé, že aj ona napíše niečo podobné. Je to proste hrozné, ale ja radšej nehovorím nič, lebo bude nakoniec na mňa zle, že ju beriem príliš negatívne a ona „chudera“ sa len inšpirovala... Áno, presne vtedy, keď aj ja, no to je ale zázrak!
Pani učiteľka nám povedala, že nech skúsime napísať na budúcu hodinu DENNÍK... Bola som veľmi prekvapená, totiž vždy píšeme niečo ako sú fantastické príbehy, alebo detektívky, no ale na tento obrat som nečakala. Krúžok dosť rýchlo prešiel a idem sa obuť do šatne. Keď som už hotová, tak som ihneď išla do papierníctva a kúpila som si jeden nádherný zošit, má fialovú farbu .. Bol proste niečím výnimočný a nevedela som mu odolať, oproti všetkým ostatným...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
smilerrr
20. 9.sept. 2015 19:02
Skor mi pride, že máš tak 12 a nie 16
4
Veď ju nechajte, ehm a dvanásťročné decko by toto určite nenapísalo...
Napíš svoj komentár