ukrýva v čo oči neveria...
tisíce slov, slov z pera básnika
blednú tak ako minulosť uniká
príbehy mnohých životov neznámych
do hlavy tuláka s perom vpísaných
aj v hlavách hoc nie vzdelaných
prekvitá sila a krása slova
rodí sa epiteton, metafora...
pouličný básnik so srdcom na dlani
schovával sa tam v ústraní
pred silným dažďom a vetrom
tak sklamaný týmto svetom
ktorému už niet pomoci
je nakazený túžbou po moci
a pre ten pocit bezmoci
ten človek o tom písal
smutné básne...
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
lalka
7. 10.októbra 2008 20:34
znie to tak jednoducho, že mám pocit, že ho ľahko vytiahnem z tej spleti, ale je to len kvôli vtáčej prespektíve, ktorú falošne nadobúdame čítaním básní a príbehov. v skutočnosti je labyrint obrovský a steny sú vysoké, tulák je medzi nimi a ja tiež. v tom prípade sme rovnako stratení a keď sa nad tým tak zamyslím... ja som ten tulák.
Napíš svoj komentár