Žiť na 100% dá sa to vôbec? Vo všetkom dobrom sa nájde štipka zla, a vo všetkom zlom štipka dobra.. Pocit úplného šťastia bez jediného semienka negatívnej myšlienky som ešte nezažila. Buď prevyšuje pozitívna alebo negatívna nálada, energia, hoc jak to nazvem. Neustále niečo potrebujeme, túžime po veciach, chceme sa cítiť stále lepšie a lepšie. Prajeme si byť tam, kde niesme. Večer v posteli si prajem konečne zaspať, ráno si prajem zase opak. Ked je zima chcem leto. Na základke som odpočítavala roky, vravela som si, keď príde stredná bude mi konečne dobre. Prišla stredná a ja som zase začala počítať dni, raz dva tri. hodiny minúty, sekundy. Kedy bude víkend aach, kedy sú ďalšie prázdniny? Ale veď už len rok vydržať na tej škole. Pčkať, počkať! Načo vlastne čakám? Čo bude potom? Potom budem čakať na prácu, v práci na dôchodok a z dôchodku do hrobu? Chcem stopnúť túto nočnú moru, život mi neustále preteká pomedzi prsty a ja ho neviem pevne uchopiť do rúk. Chcem vystúpiť z toho kolotoča! Každý deň čakám na niečo, neviem to identifikovať, jednoducho mám niečo v mysli vsugerované, že príde volaky okamih a zrazu ma osvieti, zobudím sa a začnem žiť! Príde niekto uštipne ma, prefacká a povie, že dobre, dosť si snívala, čo takto teraz nesnívať, ale začať žiť? Cítim, že vo vnútri ma niečo tlačí a chce sa predrať na povrch a zakričať: Haloo, ja niesom táká, ako si myslíte! Je vomne oveľa viac! No tak, zobuď sa do života Vefkaa, prosím

 Úvaha
Komentuj
Napíš svoj komentár