O tomto som začala premýšľať až ked sme boli na ceste k môjmu bratovi. Ak by som o tom premýšľala skôr,tak by sa celé naše maznanie skončilo skôr ako začalo. A ja by som to zas nevedela vysvetliť. Ako s tým milovaním. Som komplikovaná.
,,Si pripravená? Koľko si už u brata nebola?" spýtal sa ma Matúš pár krokov od domu.
,,Hej som, ved je to môj brat. Tuším tak dva roky. Ale malú Moniku som vždy videla. Hlavne ked prišiel s ňou k našim. Len tú jeho ženu som dlho nevidela, ale nemyslím že sa nejako zmenila. Ved sám pochopíš. " povedala som.
,,Nemôžeš niekoho posudzovať len podľa toho ako vyzerá. " povedal Matúš.
,,To by sa nemalo, to máš pravdu. Ale ja si nepomôžem. Nie je mi sympatická. A hlavne nechápem ako sa oni dvaja mohli dať dokopy. " povedala som. Vážne som to nechápala. Môj brat a Iveta. Taký typ paničky. Všetko muselo byť tip top.
,,Možno sa zmenila. Ved si ju dva roky nevidela. Nevieš. " mykol plecom Matúš.
,,Tomu neverím. Ved by azda môj brat niečo povedal. " odvrkla som.
,,No možno čakal, že sa ho na to spýtaš sama. Ale ved sama uvidíš. " uzavrel nakoniec túto debatu Matúš. Asi videl, že to nemá zmysel dohadovať sa o tom či sa niekto zmenil alebo nie.
,,Už sme tu. Zazvoním. Pre istotu. " povedala som skôr sama pre seba.
,,Dobre. Nezabúdaj, som tu pri tebe. " a ešte viac mi stisol ruku.
,,No ved už idem. " bolo počuť môjho brata.
,,Ahoj, to sme my. Nemusíš sa ponáhľať. " zakričala som.
,,Ahoj, už sme na vás čakali. Iveta akurát nakladá polievku. Tak ťa u nás vítam Matúš. " povedal môj brat a zaviedol nás dnu. Dlho som u nich nebola, ale pamätala som si ako to u nich vyzerá. Ale teraz ako keby sme prichádzali do iného domu. Všetko sa zmenilo. Bolo to také modernejšie. Nie ako pred tromi rokmi, ked som tu bola naposledy.
,,Vy ste to tu zmenili?" spýtala som sa.
,,Hej, Iveta to chcela trošku zmodernizovať a ja tiež. Je to takto krajšie. " povedal Jano.
,,No kde ste moji zlatý? Už vás čakáme s Monikou. " počula som ten tenký hlas Ivetky.
,,Tu sme miláčik. Odlož ten hrniec na chvíľu, nech vás môžem predstaviť. " povedal Jano a Iveta sa otočila.
,,Ved so Zuzkou sa poznám, tak načo nás chceš predstaviť. Ahoj moja zlatá, tak dlho si u nás nebola. " povedala svojím milým hláskom Iveta.
,,Ahoj viem, nemala som čas. " povedala som.
,,A kohože si to so sebou priviedla?" spýtala sa Iveta.
,,To je Zuzkin priateľ Matúš. Matúš toto je moja žena Iveta." predstavil ich nakoniec môj brat. Predbehol ma.
,,Teší ma Matúš. A teraz sa posadte, pôjdeme sa najesť. Monika je už určite hladná. " usmiala sa Iveta a my sme si posadali. Monika sedela pri Ivete a Jano za vrchom stola. Ja som sedela oproti Ivete. Takže som sa jej musela pozerať priamo do očí. Bol to pre mňa boj, ale myslím, že som to zvládla. Pri jedle vládla príjemná harmónia. Bavili sme sa o všeličom, ale tému prečo som neprišla predtým sme už nespomínali. Iveta sa hlavne veľa pýtala Matúša čo robí a ako sme sa spoznali a tak. Mňa sa chvalabohu nepýtala čo robím. Bola som jej za to vdačná.
,,Dúfam, že vám obed chutil. Snažila som sa. " povedala Iveta.
,,Bolo to výborne. Ako od maminky. " pochválil ju Matúš.
,,Bolo to skvelé. " povedala som a usmiala sa.
,,Pôjdem to umyť, hned som pri vás. " vstala Iveta od stola. Ostalo na chvíľu ticho. Asi sa čakalo, že jej pôjdem pomôcť, ale to by sme sa potom museli rozprávať a tak som radšej ostala sedieť. Ticho sedieť môžem aj pri stole.
,,Miláčik idem ti pomôcť. Ospravedlňte ma. " pozrel na mňa a pokrútil hlavou.
,,Mohli sme im ísť pomôcť. " povedal Matúš.
,,Neboj,oni to zvládnu. Radšej dajme pozor na Moniku. " povedala som. Síce som s bratom nemala dobrý vzťah a jeho ženu nemala rada, ale Moniku som si obľúbila. Mala len dva roky, ale bola to najkrajšie dieťa aké som kedy videla. Podišli sme k jej sedačke. Spoznala ma, lebo hned naťahovala ruky. Tak som si ju zobrala na ruky.
,,Ide ti to s ňou. " pochválil ma Matúš.
,,Ale prestaň. " povedala som.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár