Nemotorne vstane. Svojimi zelenými očkami skúma okolie. Moja miska, deka, noviny, hračky.... Nevie, kam sa skôr vybrať. Nohy sa mu spletú a rozvalí sa na zem. Využije situáciu, zbiera si granule, labkou si ich posúva, ale nezje ich. Bruško má už plné od raňajok. Po chvíľke otrasie drobné ušká a už stojí znovu na nohách. Chvostíkom hýbe raz doľava- raz doprava... Zamieri do rohu. Čaká ho tam drobný vankúš. Môže si spokojne ľahnúť, ale ešte má dosť energie. A ten vankúšik je predsa ako stvorený na hryzenie. Rožtek je hrubší, zúbky sa doň dobre ponárajú. To je slastný pocit...Pracuje ostošesť, perie začína lietať po miestnosti. Čokoládka naháňa jedno pierko za druhým ako lietajúcich motýľov na záhrade. Valibučie laby nemotorného medveďa pierka ešte viac rozháňajú, lietajú po celej izbe a padajú do všetkých kútov. Šteniatko behá hore-dolu, snaží sa zachytiť všetky. Keď má pocit výhry, zaduje jemný vetrík cez okno a roj sa znovu rozletí po izbičke. Nepáči sa mu to a dá to aj najavo. Štekne- jemne ale výrazne, no pierka ho neposlúchajú. Pustí sa do boja, pobehuje, skáče, tým ich však ešte viac rozháňa. Labkami ich pritláča k podlahe. Všetky ležia na zemi sťa mŕtvi vojaci. Len jedno nezbedné pierko nie a nie poslúchať. Pomaly klesá, pristáva...na čumáčiku šteniatka...Otrasie sa, zašteklí ho v nose a podlahu pokropí spŕškou slín. Ale už je dobre, všetko je ako má byť, podľa predstáv.
Jedno dobrodružstvo však málokedy stačí na uspokojenie dobrodružnej povahy. Labka pred labku a dostáva sa do iného sveta. Drevené dvere by mu možno chutili, ale nemá čas ich ochutnať. Zaujímavé je to, čo je za nimi. Dlhá chodba s príjemne chladivými dlaždičkami. Ako sa po nich presúva, chladí si labky. Je to zvedavec a nič mu neunikne. Všetko chce ochutnať, zahryznúť sa do neznámeho. Láka ho drevo, chrobáčikovia ale aj ľudské ruky. Ešte nevie, čo si môže dovoliť. Je to šteňa, je to proste čokoládka.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
ratsanares
6. 7.júla 2010 13:22
heh
Napíš svoj komentár